Matej (Svätá rímska ríša)

Matej II. Habsburský (* 24. február 1557, Viedeň – † 20. marec 1619, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, uhorský (od r. 1608) a český kráľ (od r. 1611), nemecký kráľ a rímsky cisár (od r. 1612 ako Matej (I.)), syn cisára Maximiliána II. Habsburského a Márie Španielskej. Starými rodičmi z otcovej strany bol rímsko-nemecký cisár, český a uhorský kráľ Ferdinand I. a Anna Jagelovská, z matkinej strany rímsko-nemecký cisár a španielsky kráľ Karol V. Habsburský a Izabela Portugalská.

Matej Habsburský
Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, arcivojvoda rakúsky
Matej Habsburský s cisárskou korunou
Matej Habsburský s cisárskou korunou
Matej, erb
Panovanie
DynastiaHabsburgovci
Biografické údaje
Narodenie24. február 1557
Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa
Úmrtie20. marec 1619 (62 rokov)
Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa
PochovanieKapucínska krypta
Rodina
Manželka
OtecMaximilián II.
MatkaMária Španielska
Ďalšie tituly
cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa
kráľ nemecký
16121619
PredchodcaRudolf II.
NástupcaFerdinand II.
kráľ český
16111619
PredchodcaRudolf II.
NástupcaFerdinand II.

Odkazy
Spolupracuj na CommonsMatej
(multimediálne súbory na commons)
Matej II. 1612

Mladosť a nástup k moci

upraviť

Matej sa narodil ako tretí v poradí zo synov Maximiliána II. Spočiatku sa vzhľadom na to uvažovalo o jeho cirkevnej kariére. Matejov otec vo svojom testamente odkázal celú vládu najstaršiemu synovi Rudolfovi a ostatným synom len skromný ročný dôchodok, s čím sa Matej so svojou silnou politickou ctižiadostivosťou nehodlal zmieriť. Život bez významných funkcií ho nenapĺňal. Neúspešne sa uchádzal o poľskú korunu, o pozíciu miestodržiteľa, ale nič z toho nevyšlo. Napokon v roku 1593 ho Rudolf vymenoval za miestodržiteľa v Hornom a Dolnom Rakúsku a keď v tom istom roku vypukla tzv. pätnásťročná vojna proti Turkom, bol vymenovaný do funkcie najvyššieho vojenského veliteľa a v máji roku 1598 za regenta v Sedmohradsku.

Matej v opozícii proti Rudolfovi

upraviť

V boji proti Turkom zaznamenal úspechy i neúspechy. Kvôli rekatolizácii a vyčíňaniu žoldnierskeho vojska v Uhorsku bol ľud nespokojný, čo využil Štefan Bočkaj a pomocou hajdúchov vytlačil cisárske vojská zo Sedmohradska a Slovenska. Spojil sa s Turkami a vpadol na Moravu a do Rakúska. Habsburské impérium sa ocitlo na pokraji priepasti. Cisár Rudolf na jeho záchranu nepodnikol nič. Preto Matej zvolal členov habsburského rodu do Linza na poradu, kde sa uzniesli, že duševne nespôsobilého Rudolfa nahradí on a zároveň sa pokúsi zachrániť celú situáciu mierovými zmluvami so Štefanom Bocskayom i s Turkami.

V januári 1608 Matej zvolal do Bratislavy uhorský snem, na ktorom sa zišli i predstavitelia rakúskych a moravských stavov. Otvorene sa postavili proti Rudolfovi a s vojskom tiahli proti nemu. Keďže Rudolf nestihol zozbierať vojsko, kapituloval. 24. júna v Libni podpísali bratia dohodu, podľa ktorej Rudolf odstúpil Matejovi Uhorsko, Moravu a Rakúsko.

Matejove korunovácie

upraviť

19. novembra 1608 bol Matej v bratislavskom Dóme sv. Martina korunovaný za uhorského kráľa. V Čechách Matej sľúbil českým a moravským stavom náboženské slobody, ktoré im zaručovala tzv. stavovská konfederácia a v roku 1610 otvorene vystúpil proti svojmu bratovi, keď ho české stavy požiadali o vojenskú pomoc proti pasovským oddielom, plieniacim v Čechách. Matej rozprášil pasovských žoldnierov a prinútil cisára zriecť sa v jeho prospech Čiech, Sliezska a Lužice. České stavy nato zvolili Mateja 23. mája 1611 českým kráľom.

Po Rudolfovej smrti bol Matej ríšskymi kurfirstmi 13. júna 1612 zvolený a 27. júna korunovaný rímskonemeckým cisárom. Matejovi sa podarilo zachrániť súštátie v rukách Habsburgovcov, ale za cenu veľkých konfesijných ústupkov. Súčasne sa po nástupe na trón prejavil ako váhavý a slabý panovník. Všetky protirečenia jeho vlády vyvrcholili udalosťami v Čechách, kde sa na pozadí európskeho súperenia katolíckej ligy a protestantskej únie schyľovalo k veľkým náboženským stretom, ktoré napokon vyústili do tridsaťročnej vojny. Na jej začiatku, 20. marca 1619, Matej vo Viedni zomrel. V posledných rokoch vlády sa sústredil na prijatie svojho bratranca, arcivojvodu Ferdinanda II., štajerského, korutánskeho a kranského vojvodu, za svojho nástupcu vo všetkých krajinách.

Matejov rodokmeň

upraviť
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Pekný
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Burgundská
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II. Aragónsky
 
 
 
 
 
 
 
Jana Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela I. Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián II. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kazimír IV.
 
 
 
 
 
 
 
Vladislav II. Jagelovský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Anna Jagelovská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Gaston II. de Foix
 
 
 
 
 
 
 
Anna de Foix
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Katarína de Foix
 
 
 
 
 
 
 
Matej II. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Pekný
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Burgundská
 
 
 
 
 
 
 
Karol I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II. Aragónsky
 
 
 
 
 
 
 
Jana Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela I. Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
Mária Španielska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand Portugalský
 
 
 
 
 
 
 
Manuel I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Beatrica Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
Izabela Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II. Aragónsky
 
 
 
 
 
 
 
Mária Aragónska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela I. Kastílska
 
 
 
 
 
 

Rodinné pomery

upraviť

Matej bol ženatý so svojou o 28 rokov mladšou sesternicou Annou Tirolskou, dcérou arcivojvodu Ferdinanda II. Tirolského. Ich manželstvo ostalo bezdetné.

Panovnícke pomery

upraviť
Matej II.
Predchodca
Rudolf II. Habsburský
Cisár Svätej rímskej ríše
1612 – 1619
Nástupca
Ferdinand II. Habsburský
Český kráľ
1611 – 1619
Uhorský kráľ
1608 – 1619

Iné projekty

upraviť