Burgenland

Názov „Burgenland“ (teda „Krajina hradov") vychádza zo skutočnosti, že krajinu tvoria časti troch niekdajších uhorských žúp, z ktorých všetky mali v názve „Burg“. Kuriózny je fakt, že ani jeden z troch hradov, ktoré mu dali meno, sa nenachádza na území dnešného Burgenlandu. Všetky ležia na maďarskom území; ide o mestá Wieselburg (Mošon), Ödenburg (Šopron) a Eisenburg (Vasvár).

Začiatkom roku 1919 si Rakúsko nárokovalo aj časti župy Pressburg (Bratislavskej župy) pre Burgenland. Preto bol v júni 1919 navrhnutý názov „Vierburgenland“ („Krajina štyroch hradov"). V polovici augusta 1919 sa však na mierových rokovaniach dohodlo, že Pressburg bude pridelený Československu. Rakúsky kancelár Karl Renner zo Saint-Germain preto odporučil zmeniť názov na „Dreiburgenland“, čiže "Krajina troch hradov".^[7][8]

Názov „Burgenland“ údajne prvýkrát navrhol Gregor Meidlinger z Frauenkirchenu 6. septembra 1919 po rozhovore nemecko-maďarskej delegácie s kancelárom Karlom Rennerom.^[9] Tento názov sa začal bežne používať najneskôr spolu s prijatím spolkového ústavného zákona o postavení Burgenlandu ako rovnoprávnej spolkovej krajiny z 25. januára 1921. Ide teda o novotvar, ktorý v doslovnom preklade znamená „krajina hradov".

Okolo roku 400 pred Kr. sa na území dnešného Burgenlandu usadili Kelti. Približne v čase Kristovho narodenia sa Burgenland stal súčasťou starovekej Rímskej ríše; jeho územie patrilo do provincie Panónia. Rímska nadvláda sa skončila v roku 378, územie potom osídlili Ostrogóti. Huni tu vládli v rokoch 433 až 453. V roku 454 sa v oblasti Neziderského jazera narodil budúci ostrogótsky kráľ Teodorich Veľký. Následne sídlili na tomto území Longobardi a Avari (600-800). Koncom 8. storočia porazil franský kráľ Karol Veľký Avarov a krajina bola začlenená do Franskej ríše. ^[10] Územie dnešného Burgenlandu teda bolo približne od 9. storočia súčasťou Východofranskej ríše.^[11] V roku 907 Maďari dobyli krajinu a toto územie sa stalo súčasťou Uhorska.^[12]

Až do 20. storočia územie Burgenlandu patrilo k Uhorsku a je tak jedinou časťou Rakúska, ktorá nikdy nebola súčasťou Svätej ríše rímskej, Rakúskeho arcivojvodstva ani Predlitavska. Hranica Burgenlandu so zvyškom Rakúska zodpovedá práve niekdajšej rakúsko-uhorskej hranici.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 si novovzniknutý štát Nemecké Rakúsko okrem iného nárokoval aj nemecky hovoriacu časť západného Uhorska. V St. Germainskej zmluve uzavretej medzi Rakúskom a víťaznými mocnosťami prvej svetovej vojny bola oblasť v roku 1919 pridelená Rakúsku; Maďarsko sa muselo zaviazať k jej odstúpeniu v Trianonskej zmluve z roku 1920.

Rakúsko si toto územie oficiálne nárokovalo najneskôr v lete 1919, ale de iure sa jeho súčasťou stalo až v júli 1920 (teda keď nadobudla účinnosť Saintgermainská zmluva zo septembra 1919), prípadne v lete 1921 (kedy nadobudla účinnosť Trianonská zmluva a bolo dohodnuté odovzdanie územia). De facto sa súčasťou Rakúska stalo až v novembri 1921, kedy bolo územie po mnohých rakúsko-maďarských bojoch fyzicky obsadené Rakúskom. V Šoproni (pôvodne plánovanom hlavnom meste Burgenlandu) a okolí sa však v decembri 1921 konalo referendum, na základe ktorého mesto s okolím zostalo v Maďarsku. Definitívna úprava hranice Burgenlandu, t.j. úprava jej podrobností do ich súčasnej podoby, bola zrealizovaná v roku 1923.^[13][14][15]

Burgenland má rozlohu 3 965,20 km² a štátnu hranicu dlhú 397 km, ktorú zdieľa prevažne s Maďarskom, ale v malom rozsahu aj so Slovinskom a Slovenskom. Takmer 40 000 ha Burgenlandu (takmer 10 % z celkovej plochy) patrí Esterházyho nadácii; čo z neho robí najväčšieho súkromného vlastníka pôdy v Burgenlande a jedného z najväčších v Rakúsku.

Najvyšším pohorím Burgenlandu je 884 m vysoký Gewrittenstein (maď. Írott-kő), cez vrchol ktorého prechádza štátna hranica. Najnižším bodom je Hedwighof v obci Apetlon s výškou 114 m, čo je zároveň najnižší bod v celom Rakúsku.

Neziderské jazero, ktoré je charakteristické pre severnú časť Burgenlandu, je v závislosti od použitej definície najväčšie alebo druhé najväčšie jazero v Rakúsku (po Bodamskom jazere). V Burgenlande je množstvo minerálnych a termálnych prameňov.

Zemepisný stred Burgenlandu (súradnice: ♁ 47° 28′ 41,2″ N , 16° 34′ 17,8″ E ) sa nachádza v Unterpullendorfe (obec Frankenau-Unterpullendorf) a geografi Burgenlandu ho označili tzv. „Centrálnym kameňom“ z Paulibergu.

Z hľadiska krajiny sa Burgenland delí na tri regióny, Severný Burgenland, Stredný Burgenland a Južný Burgenland.^[16]

Nachádza sa tu Národný park Neziderské jazero – Seewinkel, ktorý tvorí rakúsku časť kultúrnej krajiny Fertő/Neusiedler See zapísanej na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Burgenland pozostáva zo 171 nezávislých obcí a je rozdelený do siedmich politických okresov a dvoch slobodných miest Eisenstadt a Rust. Burgenland mal v roku 2019 najnižší priemerný počet obyvateľov na obec zo všetkých rakúskych spolkových krajín s priemerom len 1716 obyvateľov na obec. Celé Rakúsko malo v roku 2019 v priemere 4227 obyvateľov na jednu obec.

Cez Burgenland vedú diaľnice A2, A3, A4, A6, spolková cesta B50 (B 50) a rýchlostná cesta S31. Vďaka nim je región prepojený s nabližšími rakúskymi veľkomestami Graz a Viedeň.^[18]

Spojenie železnicou zabezpečujú železničné trate Raaberbahn, Pannoniabahn, Neusiedler Seebahn a čiastočne používaná Pinkatalbahn.^[19] Do roku 2022 premávali vlaky aj po trati Südburgenländische Regionalbahn.^[20][21]

V Burgenlande existuje niekoľko regionálnych autobusových liniek (hlavne poštové autobusy ÖBB a autobusy zo Südburgu), ktoré patria do systému integrovanej dopravy Verkehrsverbund Ost-Region (VOR). Okrem toho bola v roku 2021 založená spoločnosť Verkehrsbetriebe Burgenland s cieľom zlepšiť infraštruktúru verejnej dopravy v južnom Burgenlande.^[22]

Kvôli nedostatku alternatív v regióne dominovalo poľnohospodárstvo. Ako ekonomicky zaostalá spolková krajina Rakúska bol Burgenland v roku 1995 vyhlásený za 1. cieľovú oblasť Európskej únie^[23] a dostával dotácie do roku 2013. Stále existuje rozdiel medzi severom a juhom v ekonomickej sile. Približne 23 000 obyvateľov Burgenlandu dochádza za prácou do Viedne denne alebo týždenne.

Burgenland sa poľnohospodárstvom vyznačuje dodnes. Spolu s Dolným Rakúskom je najvýznamnejšou vinohradníckou oblasťou Rakúska. V celej spolkovej krajine sa pestuje 11 284 hektárov viniča (stav k 30.11.2022).^[24] Delí sa na tieto vinohradnícke oblasti:

• Neusiedlersee (6,675 ha)
• Leithaberg (3,097 ha)
• Rust (412 ha)
• Rosalia (297 ha)
• Mittelburgenland (2,104 ha)
• Eisenberg (515 ha)

Okrem krajinského hlavného mesta Eisenstadt sú dôležitými hospodárskymi lokalitami aj obchodné strediská Kittsee, Parndorf/Neusiedl am See, Müllendorf a Heiligenkreuz. Medzi popredné spoločnosti v Burgenlande patria Unger Stahlbau, Melecs, Leier International a Becom Electronics. Burgenland je európskym priekopníkom v oblasti veternej energie. V roku 2000 približne tri percentá elektriny vyrobenej v krajine pochádzali z veterných turbín, v roku 2011 to bola už polovica. V roku 2013 bola krajina z hľadiska elektriny sebestačná, keďže 100 percent elektriny spotrebovanej v regióne bolo dodaných z obnoviteľných energií.^[25]

V minulosti tu pôsobili významní klasickí hudobníci Franz Liszt a Joseph Haydn.^[26]

Kultúrne podujatia sa konajú hlavne v lete, ako napr. Festival komornej hudby Lockenhaus, Festival pri jazere v obci Mörbisch, operný festival v rímskom kameňolome St. Margarethen, zámocké hry v Kobersdorfe, zámocké hry, muzikál a kultúrne leto v Güssingu, letný festival v Jennersdorfe či európske sympózium Kaisersteinbruchs. Nádvorie Táborského hradu s dvojposchodovými arkádami sa v lete využíva na operné predstavenia a množstvo iných podujatí.^[27]

Vďaka prítomnosti viacerých menšín sú ľudové zvyky v Burgenlande obzvlášť pestré. Konajú sa tu aj kultúrne podujatia ako chorvátske či maďarské domáce večery, ktoré organizujú práve menšiny.

• Esterháziho palác: Barokový palác, ktorý bol od 17. storočia vo vlastníctve šľachtického rodu Esterházy; najvýznamnejšia stavba hlavného mesta krajiny Eisenstadtu.
• Zámok Halbturn: Barokovú budovu postavil Johann Lukas von Hildebrandt začiatkom 18. storočia a slúžila ako poľovnícke a letné sídlo cisárskej rodiny.
• Zámok Kobersdorf: Franz Graf Kery postavil v 17. storočí na mieste niekdajšieho vodného hradu neskororenesančné krídlo. Od roku 1972 sa tu konajú Zámocké hry Kobersdorf.
• Zámok Rotenturm: postavený v 60. rokoch 19. storočia ako sídlo grófskej rodiny Erdödyovcov, mal po roku 1924 rôznych majiteľov a chátral. Od roku 2008 je v súkromnom vlastníctve a prešiel kompletnou rekonštrukciou. Plesové sály sa využívajú na rôzne podujatia a kaplnka v rámci hradu sa dá využiť na svadobné obrady.
• Hrad Forchtenstein: Neskorostredoveká stavba bola bývalým sídlom pánov z Forchtensteinu. V roku 1450 šľachtický rod vymrel pre nedostatok mužských potomkov a hrad bol 170 rokov vo vlastníctve Habsburgovcov. Mikuláš Esterházi dostal zámok od cisára Ferdinanda II. v roku 1622 a rozšíril dnes už schátraný zámok na pevnosť.
• Hrad Lockenhaus: Hrad na kopci z 13. storočia sa nachádza v pohorí Günser na skalnom výbežku na Günsbachu. V roku 1968 získal areál hradu Paul Anton Keller s manželkou a zrekonštruovali hrad, ktorý bol v zlom stave.^[28]
• Zámok Schlaining: Po rozsiahlych rekonštrukciách je zámok z 13. storočia domovom Mierového inštitútu a rôznych výstav.
• Zámok Güssing: Postavený v roku 1157 je najstarším hradným komplexom v Burgenlande a od roku 1524 je vo vlastníctve rodiny Batthyány. V roku 1459 získal hrad historický význam, keď sa na ňom zišli nespokojní magnáti a cisár Fridrich III. zvolený za uhorského kráľa.
• Zámok Bernstein: Najvyššie položený zámok v Burgenlande je vo vlastníctve rodiny Almásy od roku 1892 a v súčasnosti je prevádzkovaný ako hotel a reštaurácia.
• Zrúcanina hradu Landsee: Bývalá pevnosť bola len niekoľko stoviek metrov východne od hranice medzi rakúskymi územiami Svätej ríše rímskej a Uhorským kráľovstvom. Zrúcanina hradu je obľúbeným cieľom uprostred prírodného parku Landseer Berge.^[29]
• Bergkirche: nazývaný aj „Haydnkirche"; v 17. storočí bol plánovaný ako pútnický kostol, po desaťročiach prerušenia výstavby bol dokončený až v roku 1803. Od roku 1932 je v kostole rakva skladateľa Josepha Haydna (1732–1809).^[30]
• Dóm sv. Martina: Bývalý farský kostol je od roku 1960 katedrálou Eisenstadtskej diecézy.
• Bazilika Frauenkirchen: Po rozsiahlom zničení v dôsledku druhého tureckého obliehania Viedne (1683) bol barokový pútnický kostol od základov prestavaný a v roku 1990 bol pápežom Jánom Pavlom II. povýšený na baziliku minor.
• Bazilika Maria Loretto: Po väčšom zničení Turkami v roku 1683 bol kostol prestavaný kniežaťom Pavlom Esterházym a v roku 1707 znovu vysvätený.^[31]
• Maják Podersdorf: Maják sa nachádza v malom neziderskom prístave Podersdorf am See. Približne dvanásť metrov vysoká veža bola postavená ako orientačný bod a na výstrahu pred búrkami pre nadšencov vodných športov, ale je aj obľúbeným fotomotívom.

V Sandecku (Seewinkel) v Burgenlande žijú vzácne biele osly.^[32] Žijú tu aj kone Przewalského, maďarský stepný dobytok, mangalice a vodné byvoly. Ohrozeným druhom je aj hraboš močiarny.^[33]

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Burgenland
•   Wikislovník ponúka heslo Burgenland

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Burgenland na nemeckej Wikipédii.