Trestný čin

protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone
V rokoch 1970-1990 sa ako trestný čin označovalo to, čo dnes označujeme ako zločin, pozri zločin.

Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Trestný čin sa dá deliť podľa závažnosti na prečin a zločin. Osoba, ktorá spáchala trestný čin, sa nazýva páchateľ. Pohnútka, ktorá viedla páchateľa k spáchaniu trestného činu, sa nazýva motív trestného činu. Trestný čin môže spáchať iba právnická osoba alebo fyzická osoba

Znaky trestného činu sú definované v konkrétnych skutkových podstatách, uvedených v osobitnej časti Trestného zákona.

Druhy trestných činov

upraviť

Prečin

upraviť

Prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť nepatrná. Prečin sa od správnych deliktov líši materiálnym korektívom, ktorý vymedzuje hranicu medzi týmito právnymi deliktmi. Ak je na základe okolnosti spáchaného činu zistená závažnosť nepatrná, ide o správny delikt (priestupok).

Zločin

upraviť

Predstavuje závažnejšiu formu trestného činu. Je to úmyselná forma trestnej činnosti, ktorá je vymedzená od prečinu alebo obzvlášť závažného zločinu trestuhodnosťou.

  • Zločinom je podľa Trestného zákona úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
  • O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.
  • Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.

Rozdelenie trestných činov podľa druhového objektu

upraviť
  1. Hlava: Trestné činy proti životu a zdraviu
  2. Hlava: Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti
  3. Hlava: Trestné činy proti rodine a mládeži
  4. Hlava: Trestné činy proti majetku
  5. Hlava: Trestné činy hospodárske
  6. Hlava: Trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu
  7. Hlava: Trestné činy proti republike
  8. Hlava: Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach
  9. Hlava: Trestné činy proti iným právam a slobodám
  10. Hlava: Trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti
  11. Hlava: Trestné činy vojenské
  12. Hlava: Trestné činy proti mieru, proti ľudskosti a trestné činy vojnové

Externé odkazy

upraviť
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Literatúra

upraviť
  • Trestný zákon č.300/2005 Z.z.
  • Baláž, Pavel. 2005. Trestné právo hmotné všeobecná a osobitná časť. Bratislava: VEDA, 2005, 444s. ISBN 80-224-0876-X.
  • Mašľanyová, Darina a kol. 2011."Trestné právo hmotné". Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, 480 s. ISBN 978-80-7380-338-4.