Preskočiť na obsah

Léno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 06:58, 3. jún 2013, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky) (Revízia 5531139 používateľa 87.197.37.185 (diskusia) bola vrátená)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Lénna prísaha (1512)

Léno (nem. Lehen; lat. feudum, beneficium) alebo feudum (v širšom zmysle) bol (najmä v stredoveku) pozemok alebo úrad (hodnosť) spojený s dôchodkami, udelený nejakou osobou či inštitúciou pod podmienkou, že prijímateľ zloží sľub vernosti (a spravidla bude poskytovať nejakú službu).

Terminológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Osoba alebo inštitúcia, ktorá léno prijíma, sa nazýva lénnik alebo (najmä pre včasný stredovek) vazal alebo man (mohol ním byť nielen šľachtic, ale aj cirkevný hodnostár, kláštor, alebo biskupstvo). Osoba alebo inštitúcia, ktorá léno udeľuje sa nazýva lénny pán alebo (najmä pre včasný stredovek) senior alebo skôr pejoratívne aj feudál. Najvyšším lénnym pánom bol panovník. Vzťah závislosti medzi lénnym pánom a lénnikom sa nazýva lénny vzťah alebo (najmä pre včasný stredovek) vazalstvo či vazalský vzťah. Politicko-ekonomický systém lénnych vzťahov sa nazýva lénny systém. Niektorí autori stotožňujú pojmy lénny systém a feudalizmus (feudálny systém), ale u väčšiny autorov je feudalizmus širší pojem než lénny systém. Feudum v užšom zmysle je len léno udeľované dedične (v Európe od 9. storočia). Léno udeľované len doživotne sa nazýva benefícium.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Vazal musel najmä poskytovať svojmu pánovi vojenskú službu a pán mal povinnosť vazala ochraňovať. Neskôr pribudol rad rôznych iných služieb (štátna služba, súdna služba a podobne). Postupne vznikla spoločenská pyramída lénnych vzťahov, na vrchole ktorej stál panovník ako prvotný "prideľovač" léna, pod ním rôzni šľachtici a duchovní, ktorí léno im pôvodne pridelené prideľovali ďalším osobám atď. Na najnižšom stupni pyramídy boli poddaní, ktorí dostali pôdu iba do užívania (nie ako léno) a za jej používanie odvádzali tzv. feudálnu rentu. Lénny systém sa v Európe vyvinul najmä v jej západnej a strednej časti spojením rímskoprávnych, keltských a germánsko-slovanských prvkov družinového pomeru. Začiatky možno vidieť na sklonku Rímskej ríše, keď kolóni platili poplatok za prepožičanú pôdu. Klasickú podobu feudalizmus získal vo Franskej ríši v 8.- 9. storočí. Od konca stredoveku lénny systém postupne zanikal. Na Slovensku lénny systém existoval v Nitrianskom kniežatstve, na Veľkej Morave a najmä v Uhorsku za vlády Arpádovcov. Posledné zvyšky lénnych vzťahov na Slovensku zanikli v roku 1848 resp. až 1918. Podobné pomery ako v európskom stredoveku existovali aj v niektorých iných oblastiach sveta, napríklad v Japonsku tzv. han.