Mendelévium

chemický prvok s protónovým číslom 101

Mendelévium, číta sa mäkko [menďelév-],[1] (lat. mendelevium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Md a protónové číslo 101. Je 13. člen z radu aktinoidov, 9. transurán, silno rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo ožarovaním jadier einsteinia.

Mendelévium
(mendelevium)
fermium ← mendelévium → nobélium
Tm

Md
 
101
Periodická tabuľka
7. perióda, 3. skupina, blok f
aktinoidy, transurány, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (258) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Rn] 5f13 7s2
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,3 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 635 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II, III
Št. potenciál
(Md3+/Md)
−1,74 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Teplota topenia 1 100 K (826,85 °C)
Iné
Reg. číslo CAS 7440-11-1
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 257Md synt. 5,52 h. ε 0,406 257Fm
 257Md synt. 5,52 h. α 7,558 253Es
 258Md synt. 51,5 d. ε 1,230 258Fm
 260Md synt. 31,8 d. α 7,000 256Es
 260Md synt. 31,8 d. ε - 260Fm
 260Md synt. 31,8 d. ß- 1,000 260No
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému mendelévium.

Zatiaľ nebol izolovaný v dostatočnom množstve, aby bolo možnú určiť všetky jeho fyzikálne konštanty. Vyžaruje alfa a gama žiarenie a je silným zdrojom neutrónov, preto je potrebné s ním manipulovať pri dodržaní bezpečnostných opatrení na prácu s rádioaktívnymi materiálmi. O jeho zlúčeninách a ich chemickom chovaní je známe zatiaľ veľmi málo. Predpokladá sa, že najstabilnejšie mocenstvo mendelévia je Md+3 a zlúčeniny Md+2 sú málo stále.

Referencie

upraviť
  1. SZABÓ, Erik; DRÁBIK, Milan; GALAMBOŠ, Michal; LEVICKÁ, Jana. Systematizácia zdomácňovania názvov nových chemických prvkov. ChemZi (Bratislava: Slovenská chemická spoločnosť), 12 2016, čís. 2, s. 8 – 10. Dostupné online [cit. 2017-06-21]. ISSN 1336-7242. Archivované 2017-07-17 z originálu.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mendelévium