Preskočiť na obsah

Philip Hauge Abelson

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Philip Abelson)
Philip Hauge Abelson
americký jadrový fyzik
Philip Hauge Abelson
Narodenie27. apríl 1913
Tacoma, Washington, USA
Úmrtie1. august 2004 (91 rokov)
Bethesda, Maryland, USA
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Philip Hauge Abelson

Philip Hauge Abelson (* 27. apríl 1913, Tacoma, Washington, USA – † 1. august 2004, Bethesda, Maryland) bol americký jadrový fyzik, fyzikálny chemik, molekulárny biológ a geochemik.[1]

Philip Abelson vyštudoval chémiu a fyziku na univerzite vo Washingtone. Po ukončení štúdia pracoval v ústave jadrovej fyziky na Univerzite v Berkeley, kde získal doktorát z jadrovej fyziky.

V spolupráci s Edwinom McMillanom sa mu v roku 1940 podarilo získať prvý umelý prvok, neskôr nazvaný neptúnium (protónové číslo 93).[1]

Spolu s Rossom Gunnom vyvinul metódu, pomocou ktorej bolo možné jednoducho separovať izotopy U-235 a U-238 a výraznou mierou sa tak pričinil o rozvoj Projektu Manhattan.

Abelson zohral významnú úlohu aj pri vývoji atómových ponoriek. Ako prvý navrhol umiestnenie atómového reaktora do trupu ponorky, a jeho návrh bol použitý aj pri konštrukcii prvej atómovej ponorky na svete, USS Nautilus.

Abelson bol považovaný za všestranného vedca, v roku 1939 a 1946 pracoval aj v oblasti biológie (skúmal možnosti použitia rádioizotopov v molekulárnej biológii) a geológie. Okrem toho sa zaoberal mikrobiológiou (bakteriálna biosyntéza) a študoval vývoj mäkkýšov analýzou aminokyselín vo fosíliách.[1]

Od roku 1944 bol vedúcim námorného výskumného laboratória vo Philadelphii.
Od roku 1946 do roku 1978 pracoval v Carnegie Institute of Technology vo Washingtone, od roku 1971 bol jeho prezidentom. Od roku 1962 do roku 1985 bol vydavateľom časopisu Science.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d Abelson, Philip Hauge. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 22.