Mykény (starogr. Μυκῆναι, IPA, /myˈkɛːnai/, novogr.: Μυκήνες, /miˈcinɛs/) je bývalé starogrécke mesto, dnes archeologické nálezisko v Grécku, asi 90 km juhozápadne od Atén, na severovýchodnom Peloponéze. Argos je 6 km na juh; Korint, 48 km na sever. Z kopca, na ktorom sa nachádzal palác, je vidno cez Argos do Aiginského zálivu (Sarónskeho zálivu).

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Archaeological Sites of Mycenae and Tiryns*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Mykény
Štát Grécko Grécko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá i, ii, iii, iv, vi
Identifikačné č. 941
Región** Európa a Severná Amerika
História zápisu
Zápis 1999  (23. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

V druhom tisícročí pred Kr. boli Mykény jedným z hlavných stredísk gréckej civilizácie, vojenská pevnosť, ktorá dominovala veľkej časti južného Grécka. Obdobie gréckych dejín od cca 1600 pred Kr. do cca 1100 pred Kr. sa nazýva podľa Mykén mykénske obdobie.

Hrad v Mykénach ležal na návrší, ku ktorému viedla pohodlná cesta. Sídlo panovníka obklopovala mohutná hradba, ktorá bola pri vstupe naprojektovaná tak, že vstup chránila z dvoch strán (tzv. levia brána). Za bránou sa stúpalo do stredu návršia, kde ležal panovníkov megarón, pred ním bola dláždená podlaha. Pri vstupe do hradu Heinrich Schliemann objavil hrobový kruh A – v siedmich šachtových hroboch bolo pochovaných takmer 30 osôb – muži, ženy a deti. Jednotlivé osoby je možné rozlíšiť aj pomocou pohrebnej výbavy. Muži mali na tvárach masky zo zlatého tenkého plechu s charakteristickými individualistickými črtami, a zbrane – bronzové meče a dýky so zlatou garnitúrou (rukoväť, pošva), mali na čepeli tauzované vojenské výjavy a výjavy z poľovačiek. Ženské hroby sa vyznačovali bohatými zlatými a jantárovými šperkami – čelenky, náhrdelníky, náramenníky, záušnice. Detské hroby je možné rozlíšiť jednak na základe drobných kostier, ale aj špecifickými pohrebnými darmi – napr. hračky, prípadne zlatými plátmi pokrývajúcimi telíčko dieťaťa. Heinrich Schliemann vo svojom nadšení po objavení hrobového okruhu ho označil za hrob Agamemnóna a jeho druhov. Agamemnón sa totiž po dobytí Tróje vrátil do Mykén, ale manželka ho zabila so svojim milencom Aigisthom a údajne ho dala pochovať v hradbách. Tieto tzv. šachtové hroby (zahĺbené do zeme, nad hrobom je vztýčená stéla) však pochádzajú zo 16. storočia pred Kr. Mladšie hroby sa nachádzajú pred Mykénami – sú to kupolové hroby, označované ako pokladnice (Átreova pokladnica, Klytaimnestrina pokladnica). Pochádzajú zo 15.14. storočia pred Kr.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mykény
  • VALACHOVIČ, Pavol. Stručné dejiny starovekého Grécka. [s.l.] : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2012. ISBN 9788071658863.


Súradnice: 37°43′51″S 22°45′23″V / 37,730792°S 22,756381°V / 37.730792; 22.756381