Umelé kozmické teleso

Umelé kozmické teleso (iné názvy: umelé nebeské teleso, umelé vesmírne teleso) je objekt, vytvorený človekom (prípadne inou inteligentnou bytosťou), ktorý sa pohybuje vesmírom. Z hľadiska funkcie ich zvyčajne rozdeľujeme na:

Umelé kozmické telesá sú dopravované na obežnú dráhu spravidla nosnými raketami, v minulosti aj kozmickými raketoplánmi. Za kozmické teleso sa podľa definície prijatej medzinárodným výborom pre kozmický výskum COSPAR pokladá taký hmotný objekt, ktorý vykoná okolo Zeme najmenej jeden úplný obeh, alebo zotrvá v kozmickom priestore najmenej 90 minút. Vzhľadom na to, že hranice kozmického priestoru neboli dosiaľ právne stanovené, je táto definícia do značnej miery vágna. Pre účely registrácie svetových rekordov súvisiacich s kozmonautikou stanovila Medzinárodná letecká federácia FAI ako hranicu medzi atmosférou a kozmickým priestorom výšku 100 km nad geoidom.

História

upraviť

Prvým umelým kozmickým telesom bola družica Sputnik 1, vypustená z kozmodrómu Bajkonur 4. októbra 1957. Prvým československým umelým kozmickým telesom bola družica Magion 1, vypustená sovietskou nosnou raketou 24. októbra 1978.

Označovanie umelých kozmických telies

upraviť

Pre systematické označovanie umelých kozmických telies zaviedol COSPAR v roku 1957 tzv. medzinárodné označenie, pozostávajúce z roku vypustenia tohto telesa na obežnú dráhu a malého písmena gréckej abecedy; v prípade vyčerpania všetkých písmen potom kombináciou dvoch písmen. Telesá, vypustené jednou nosnou raketou sa odlišovali číselným indexom. Sputnik 1 mal v tomto systéme označenie 1957α2, posledný stupeň rakety, ktorá ho vyniesla, potom 1957α1. Vzhľadom na problémy s počítačovým spracovaním týchto údajov v tej dobe, bol od roku 1963 systém označovania zmenený; teraz pozostáva z roku vypustenia, pomlčky, poradového čísla úspešného štartu v danom kalendárnom roku, doplnených veľkým písmenom (alebo kombináciou dvoch a viac písmen) anglickej abecedy (s výnimkou písmen I a O), odlišujúcich jednotlivé telesá vypustené jedinou nosnou raketou. Pritom prvé písmeno (A) alebo podľa potreby viac písmen zo začiatku abecedy je vyhradených pre funkčné kozmické objekty, ďalšie pre nefunkčné objekty, najskôr pre posledné stupne nosnej rakety, ktorá funkčné teleso (telesá) vyniesla do kozmického priestoru, ďalšie potom pre tzv. kozmický odpad. Napr. kozmická stanica ISS má medzinárodné označenie 1998-067A; ide teda o funkčný objekt vypustený pri 67. úspešnom štarte v roku 1998.

Okrem toho kozmické veliteľstvo amerických ozbrojených síl prideľuje v momente jednoznačnej identifikácie umelého kozmického telesa (funkčného alebo nefunkčného) a presného určenia jeho dráhy v kozmickom priestore poradové katalogové číslo, ktorého maximálna hodnota tak do určitej miery zodpovedá počtu registrovaných umelých kozmických telies.

Počty registrovaných kozmických telies

upraviť

(stav k 4. 5. 2009)[1]

Stav Družice a sondy Raketové stupne Kozmický odpad Celkom
Vo vesmíre 3 341 1 836 9 041 14 218
Zanikli 3 369 3 508 13 775 20 652
Celkom 6 710 5 344 22 816 34 870

Podmienky pre umelé kozmické telesá

upraviť

Podmienky v kozmickom priestore sú značne odlišné od podmienok na Zemi a v porovnaní s nimi sú veľmi nehostinné. Ak má umelé kozmické teleso plniť svoje funkcie, musí byť skonštruované tak, aby odolávalo

Referencie

upraviť
  1. http://www.lib.cas.cz/space.40/INDEX1.HTM

Externé odkazy

upraviť