Kráľovstvo Veľkej Británie: Rozdiel medzi revíziami

Tento článok je o štáte existujúcom v rokoch 1707 až 1801. Pre moderný štát pozri Spojené kráľovstvo.

Kráľovstvo Veľkej Británie Kingdom of Great Britain Breatainn ←  ←  1707 – 1801  → vlajka znak
Hymna: God Save the King/Queen
Geografia Lokácia Veľkej Británie v roku 1789 v tmavozelenej farbe; Írsko, Normanské ostrovy, ostrov Man a Hannover sú svetlozelené
Hlavné mesto	Londýn
Rozloha	230 977 km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	1707: 7 000 000 1801: 10 500 000
Jazyky	angličtina, škótčina, waleština, škótska gaelčina, nornčina, kornčina
Náboženstvo	anglikánska cirkev Škótska cirkev
Štátny útvar
Štátne zriadenie	unitárna parlamentná konštitučná monarchia
Mena	anglická libra
Predchádzajúce štáty: Anglické kráľovstvo Škótske kráľovstvo Nástupnícke štáty: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska

Kráľovstvo Veľkej Británie, oficiálne nazývané Veľká Británia, bol suverénny štát v západnej Európe od 1. mája 1707 do 1. januára 1801. Štát vznikol na základe zmluvy o únii v roku 1706, ktorá bola ratifikovaná zákonmi o únii z roku 1707, ktorá spojila kráľovstvá Anglicka (vrátane Walesu) a Škótska a vytvorila jedno kráľovstvo zahŕňajúce celý ostrov Veľkej Británie a jeho odľahlé ostrovy, s výnimkou ostrova Man a Normanských ostrovov. Tento unitárny štát bol riadený jedným parlamentom a vládou so sídlom vo Westminsterskom paláci, ale v ich príslušných jurisdikciách sa naďalej používali odlišné právne systémy - anglické právo a škótske právo.

Bývalé samostatné kráľovstvá boli v personálnej únii od chvíle, keď sa škótsky kráľ Jakub VI. stal v roku 1603 po smrti Alžbety I. anglickým aj írskym kráľom, čo prinieslo „Úniu Korún“. Od vlády Jakuba VI. a I. (vládol 1567 – 1625), ktorí sa ako prvý označoval za „kráľa Veľkej Británie“, sa politická únia medzi dvoma britskými kontinentálnymi kráľovstvami opakovane pokúšala a prerušila parlament Anglicka a parlament Škótska. Vláda Anny (vládla 1702 – 1714) nepriniesla jasného protestantského dediča a ohrozila nástupnícku líniu, pretože dedičské zákony sa v oboch kráľovstvách líšili a hrozili návratom na škótsky trón rímskokatolíckej dynastie Stuartovcov, ktorí boli vyhostení počas Slávnej revolúcie v roku 1688.

Kráľovstvo bolo od svojho vzniku v legislatívnom a personálnom zväzku s Írskym kráľovstvom, ale parlament Veľkej Británie odolal skorým pokusom o začlenenie Írska do politickej únie. Po nástupe Juraja I. na trón Veľkej Británie v roku 1714 bolo kráľovstvo v personálnom zväzku s Hannoverskými voličmi, odkiaľ pochádzala nemecká dynastia Hanovercov. Prvé roky novo zjednoteného kráľovstva boli poznačené jakobitskými povstaniami, najmä Jakobitským povstaním v roku 1715. Relatívna neschopnosť alebo neschopnosť hannoverských kráľov viedla k rozšíreniu právomocí parlamentu a v časoch najväčšej slávy Roberta Walpola sa objavila nová úloha „premiéra“. „Juhomorská bublina“ bola hospodárska kríza spôsobená neúspechom spoločnosti South Sea Company, ranej akciovej spoločnosti. Kampane Jakobincov skončili porážkou Stuartovcov v bitke pri Cullodene v roku 1746.

Hannoverská línia panovníkov Veľkej Británie, počnúc rokom 1714, dala svoje meno Jurajovskej ére. Pojem „augustiánska literatúra“ sa často používa pre augustiánsku drámu, augustiánsku poéziu a augustiánsku prózu v období 0. rokoch až 40. rokoch 17. storočia.

V roku 1763 viedlo víťazstvo v sedemročnej vojne k nadvláde Britského impéria, ktoré sa malo stať najvýznamnejšou globálnou mocnosťou po viac ako jedno storočie a pomaly sa rozrastalo a stalo sa najväčšou ríšou v histórii. Od polovice päťdesiatych rokov 18. storočia začala Veľká Británia dominovať na indickom subkontinente obchodovaním a vojenskou expanziou Východoindickej spoločnosti v koloniálnej Indii na úkor ostatných koloniálnych mocností, Mughalskej ríše a Maráthskej ríše. Vo vojnách proti Francúzskemu kráľovstvu získala kontrolu nad Hornou aj Dolnou Kanadou a až do porážky v Americkej vojne za nezávislosť mala nadvládu nad trinástimi kolóniami. Od roku 1787 začala Británia kolonizáciu Nového Južného Walesu odchodom prvej flotily v procese trestnej prepravy do Austrálie. Po francúzskej revolúcii bola Británia hlavným bojovníkom vo francúzskych revolučných vojnách.

1. januára 1801, s nadobudnutím účinnosti zákonov o únii z roku 1800 prijatých parlamentmi Veľkej Británie a Írska, bolo kráľovstvo Veľkej Británie zlúčené do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kingdom of Great Britain na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.