Preskočiť na obsah

Gérard Oury

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gérard Oury
francúzsky režisér a scenárista
Gérard Oury na filmovom festivale v Cannes v roku 2001.
Gérard Oury na filmovom festivale v Cannes v roku 2001.
Rod. menoMax-Gérard Houry Tannenbaum
Štát pôsob.Francúzsko Francúzsko
Narodenie29. apríl 1919
Paríž, Francúzsko
Úmrtie20. júl 2006 (87 rokov)
Saint-Tropez, Francúzsko
Národnosťfrancúzska
Známy vďakaVeľký šéf (film, 1969), Smoliar (film, 1965), Dobrodružstvá rabína Jacoba (film, 1973), Rana dáždnikom (film, 1980)
Alma materConservatoire national supérieur d'art dramatique
Profesiarežisér, scenárista
Aktívne roky1960 – 2000
RodičiaN/A
ManželkaJacqueline Roman (1944 – 1960), Michèle Morgan (1960 – 2006)
DetiDanièle Thompson
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Gérard Oury
Place Gérard Oury, Paríž.

Gérard Oury (* 29. apríl 1919, Paríž, Francúzsko – † 20. júl 2006, Saint-Tropez, Francúzsko) bol francúzsky filmový režisér, scenárista a herec.[1][2] Ako režisér rád spolupracoval s Louisom de Funésom, Jeanom-Paulom Belmondom, Bourvilom a Pierrom Richardom.[3]

Francúzska scenáristka a režisérka Danièle Thompson (dcéra Gérarda Ouryho) v roku 2014.
Pomník rodiny Oury na cintoríne Montparnasse.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Gérard Oury je predurčený na svoj debut v kariére herca. Po lekciách Reného Simona vstúpil v roku 1938 na konzervatórium. O tri roky neskôr sa stal prezidentom Comédie-Française. Hral na javisku Britannicus (1941) a potom sa usadil v Ženeve, kde hral v päťdesiatich skladbách. Po návrate do Francúzska pri oslobodení si v roku 1948 zahral malú rolu na obrazovke vo filme Antoine et Antoinette od režiséra Jacquesa Beckera, zatiaľ čo sa venoval divadelnej kariére. Vo filmoch hrá vedľajšie role záporákov ako napr.: (Hrdinovia sú unavení – réžia Yves Ciampi) alebo (Najlepšia časť – réžia Yves Allégret). Unavený hraním malých úloh začal v roku 1959 s písaním scenára filmu Babette ide do vojny režiséra Christian-Jaque.

Keď Gérard Oury stál za réžiou, rýchlo našiel úspech. Po komédii La Main chaude (1959) a adaptácii thrilleru Frédérica Darda La Menace (1960), zaznamenal prvý úspech s filmom Le crime ne pays pas (1961), ktorý spojil veľa filmových hviezd. Pre svoj ďalší film Smoliar (1964), Gérard Oury spojil duo Louis de Funès a Bourvil, ku ktorému napísal aj scenár. Tento komiksový film určený pre širokú verejnosť sa stretol s veľkým úspechom vďaka komickým situáciám, ako aj odlišnosti hlavných postáv. Na základe úspechu filmu Smoliar režisér zopakuje spoluprácu de Funèsa a Bourvila vo filme Veľký flám (1966). Klasický film francúzskej kinematografie, ktorý spája v Paríži okupácie Louisa de Funèsa a Bourvila, ktorí vedú letcov do slobodnej zóny a ktorých cesta má mnoho zvratov. V roku 1968 Oury natočil film Veľký šéf s Bourvilom a Jeanom-Paulom Belmondom, film zaznamenal vo Francúzsku takmer šesť miliónov vstupov v kinách.[4] Režisér natočil svoj obľúbený historický film Rozmary mocných (1971) s Yvesom Montandom, Alice Sapritchovou a Louis de Funèsom. Oury realizuje svoj posledný film s de Funèsom Dobrodružstvá rabína Jacoba (1973), ktorý bol prekvapivo obľúbený v USA. Gérard Oury napísal a inscenoval hru Stop Your Cinema (1977), ktorá bohužiaľ nemala veľkú obľubu. Film Útek (1978) s Pierrom Richardom bohužiaľ nezaznamenal očakávaný úspech ako režisér očakával. Filmom Eso es (1982) si režisér opäť získava publikum, pričom vsadil na osobnosť komika a kaskadéra Jeana-Paula Belmonda. V roku 1988 vydal svoje spomienky Memoirs of Elephant. Po niekoľkých skromne úspešných filmoch ako napr.: Pomsta opereného hada (1984), Lévy a Goliáš (1987) alebo Rozchod po francúzsku (1989). Gérard Oury inscenuje dvoch začínajúcich komických hercov, Christiana Claviera a Catherine Jacob, vo filme Túžba po zlate (1992). Vo filme Vodič a fantóm (1996) prináša aktuálne herecké duety – Philippe Noiret a Gérard Jugnot. Posledný film, ktorý režíroval bola komédia Škorpión (1999) s vtedy začínajúcim komikom Smaïnom. Film sa bohužiaľ stal obrovským prepadákom.

Gérard Oury zomrel 19. júla 2006 vo svojom dome v Saint-Tropez vo veku 87 rokov, jeho telo bolo pochované v Paríži na cintoríne Montparnasse.[5]

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Scenárista

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Gérard OURY [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. CINEFICHES : Cinéma, DVD, [online]. www.cinefiches.com, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online.
  3. TRAVERS, James. Biography and filmography of Gérard Oury [online]. frenchfilms.org, 2006-01-01, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Box office Gérard OURY - BOX OFFICE STORY [online]. www.boxofficestory.com, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online.
  5. MÉDIA, Prisma. Gérard Oury : quelle est la maladie dont il souffrait à la fin de sa vie ? - Gala [online]. Gala.fr, 2022-07-20, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po francúzsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gérard Oury

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]