Preskočiť na obsah

Roňava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Roňava
Rieka
Rieka Roňava
Štáty Slovensko Slovensko,  Maďarsko Maďarsko
Okres Košice-okolie, Trebišov
Prameň v Slanských vrchoch
 - poloha Bogota
 - výška 465 m
Ústie do Bodrogu
 - poloha Borša
 - výška 94 m
 - súradnice 48°22′50″S 21°42′07″V / 48,38045°S 21,702043°V / 48.38045; 21.702043
Dĺžka 51 km
 - Dĺžka toku na Slovensku 40,5 km
Povodie 499 km² (49 900 ha)
Prietok
 - priemerný 0,74 /s
Poloha ústia
Poloha ústia
Wikimedia Commons: Ronyva
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Roňava[1] (maď. Ronyva) je rieka na východe Slovenska, preteká územím okresov Košice-okolie a Trebišov. Je to pravostranný prítok Bodrogu, má celkovú dĺžku 51 km[2], z toho na území Slovenska 40,5 km (13,5 km úsek je slovensko-maďarská štátna hranica) a je tokom IV. rádu.

Pramení v Slanských vrchoch, v podcelku Bogota[3], na juhozápadnom svahu Bogoty (856,4 m) v nadmorskej výške približne 465 m n. m..

Spočiatku tečie na juh, najprv priberá ľavostranný prítok z oblasti Malého Okrúhleho vrchu, potom pravostranný prítok z lokality Vyšné košariská a opúšťa územie Slanských vrchov, východne od obce Slančík vstupuje do Podslanskej pahorkatiny (256,9 m n. m.).

Sprava priberá prítok vznikajúci pri kóte 357,8 m, zľava z oblasti Krčmárky a stáča sa na juhojuhovýchod. Preteká okrajom Slanského Nového Mesta, sprava priberá potok Slančík a stáča sa viac juhovýchodným smerom. Ďalej intenzívne meandruje, zľava priberá Jozefovský potok a tečie severne od obce Slivník. Výrazne esovito sa stáča, pričom sprava priberá svoj najvýznamnejší prítok Trebeľu, následne z tej istej strany aj Kuzmický potok a stáča sa na juh.

Preteká okrajom obce Kuzmice, z pravej strany priberá Parnovku a na krátkom úseku pokračuje na juhovýchod. Zľava priberá Koltajský kanál a Dringáčsky potok, opäť sa stáča severojužným smerom a preteká územím medzi obcami Lastovce a Kazimír. Pri obci Michaľany priberá z ľavej strany Lastovský kanál a z pravej strany významný prítok Izru. Potom priberá ľavostranný prítok vznikajúci juhozápadne od obce Veľaty a od hraničného kameňa XVIII 1 vytvára Roňava slovensko-maďarskú štátnu hranicu.[4]

Rieka zároveň vytvára širokú Roňavskú bránu, ktorá oddeľuje Zemplínske vrchy na Slovensku od maďarskej časti. Pri Čerhove sa od napriameného koryta odpájajú dve meandrujúce ramená, najprv z pravej strany, (sem ústi prítok Hečka zľava), potom priberá tiež zľava Čerhovský potok a sprava sa oddeľuje druhé meandrujúce rameno (tvorí štátnu hranicu). Po spojení s vedľajším ramenom priberá ľavostranný Veľkotrniansky potok, potom maďarskú Bózsvu sprava a opäť ľavostranný Malotrniansky potok. Ďalej na cca 1 km úseku preteká územím Maďarska, vzápätí opäť tvorí štátnu hranicu a oddeľuje Slovenské Nové Mesto na ľavom brehu od maďarského Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) na pravom brehu a opúšťa územie Slovenska.

Južne od Slovenského Nového Mesta sa rieka rozvetvuje, pričom ľavé rameno tečie na východ a do Bodrogu ústi južne od obce Borša v nadmorskej výške 94,3 m n. m. (najnižší bod Slovenska). Hlavné koryto Roňavy pokračuje na juhozápad, následne na juh a do Bodrogu sa vlieva na území Maďarska severovýchodne od mesta Blatný Potok (Sárospatak).[4]

Povodie Roňavy podľa prítokov (v smere toku)

[upraviť | upraviť zdroj]

Roňava (P – pravostranný prítok, Ľ – ľavostranný prítok)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.
  2. http://www.rieka.sk/abecedny-zoznam-riek-na-slovensku-a-dlzka-vodneho-toku/ Archivované 2014-02-22 na Wayback Machine zoznam riek
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.
  4. a b Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roňava