Preskočiť na obsah

Rožňava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom okrese pozri Rožňava (okres).
Rožňava
maď. Rozsnyó
mesto
Rožňavská katedrála a kostol sv. Anny
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Región Gemer
Vodný tok Slaná
Nadmorská výška 313 m n. m.
Súradnice 48°39′30″S 20°31′51″V / 48,658333°S 20,530833°V / 48.658333; 20.530833
Rozloha 45,62 km² (4 562 ha) [1]
Obyvateľstvo 16 932 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 371,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1291
Primátor Michal Domik[3] (nezávislý)
PSČ 048 01
ŠÚJ 525529
EČV (do r. 2022) RV
Tel. predvoľba +421-58
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Šafárikova 29
048 01 Rožňava
E-mailová adresa primator@roznava.sk
Telefón 058 / 777 31 11
Fax 058 / 732 45 09
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Rožňava
Webová stránka: roznava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Strážna veža
Rožňavská katedrála
Kostol sv. Anny
Evanjelický kostol
Biskupský úrad a socha Immaculaty
Stará radnica
Pomník Františky Andrášiovej
Pohľad na mesto

Rožňava (maď. Rozsnyó, nem. Rosenau) je okresné mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza v regióne Gemer, v Rožňavskej kotline. Z južnej strany mesto obkolesuje Slovenský kras, zo severu úpätia Volovských vrchov. Cez mesto preteká Rožňavský potok Drázus a rieka Slaná.

Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15. a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.

Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva.[4]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie (2021)

Spolu 17 569 obyvateľov

Slováci 12 362 (70,4%)

Maďari 3 298 (18,8%)

Rómovia 167 (0.95%)

Česi 63 (0,4%)

nezistená 1 535 (8,7%)

Národnostné zloženie (2011)

Spolu 19 706 obyvateľov

Národnosť Počet Percento
Slováci 11 816 59,96 %
Maďari 3 909 19,84 %
Rómovia 470 2,38 %
Česi 79 0,40 %
nezistená 3 301 16,75 %
Vierovyznanie
Vierovyznanie Percento
Rímskokatolícke 41,1%
Bez vyznania 32,3%
Evanjelické 12,0%
Gréckokatolícke 1,3%
nezistené 4,0%

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Historické jadro Rožňavy pozostáva z priestranného štvorcového námestia, druhého najväčšieho svojho druhu na Slovensku[5] a niekoľkých priľahlých ulíc. Od roku 1991 je chránené ako pamiatková zóna.[6]

Sakrálne pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1650. Kostol dal postaviť na mieste starej radnice a protestantskej školy arcibiskup Juraj Lipai. Stavba patrila najskôr jezuitom a neskôr, od začiatku 19. storočia premonštrátom. Na hlavnej fasáde, po stranách okolo portálu sa nachádzajú dve niky s drevenými sochami kráľa Dávida a Mojžiša. Pod kostolom sa nachádzajú premonštrátske hrobky umiestnené v priestoroch, ktoré boli pravdepodobne pivnicami pôvodnej radnice.[9]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z rokov 1784-1786. V interiéri sa nachádza priebežná murovaná empora. Zariadenie v štýle luiséz je z dielne Jozefa Godeho, oltár, kazateľnica a krstiteľnica. Na oltári sa nachádzajú dva vyrezávané reliéfy, Posledná večera a Vzkriesený Kristus medzi anjelmi. Organ z roku 1785 je dielom majsta Jána Gertnera.[10] Fasády kostola sú členené lizénami a elipsovo ukončenými oknami so šambránami. Nad oknami sú dekoratívne kazety s festónmi. Kratšie strany pôdorysu sú ukončené prelamovanými štítmi.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z rokov 19041905.[11] Stavba má výraznú dekoratívnu fasádu členenú opornými piliermi s kombináciou hrubej omietky a režnej tehly. Uplatňuje sa tu neogotické tvaroslovie s prvkami secesie. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

Ostatné pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Strážna veža, neskororenesančná stavba na pôdoryse štvorca z rokov 1643-1654. Pôvodne išlo o súčasť gotickej radnice. Vznikla v dôsledku tureckého nebezpečenstva. Dokončená bola v roku 1654 za richtára Mateja Bakoša. Stavbu dokončil spišský staviteľ Juraj Gerscheuer. Je 38 metrov vysoká. Ukončená je drevenou ochodzou, ktorá dnes slúži ako vyhliadka a drevenou šindľovou strechou. Na južnej strane veže je osadená renesančná pamätná tabuľa s menami richtárov a datáciou stavby. Nad ňou je umiestnená kamenná turecká delová guľa.[12]
  • Staré premonštrátske gymnázium, neskôr detská nemocnica, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena U z roku 1778. Úpravami prešla v roku 1808 a v polovici 20. storočia.[14]
  • Radnica, trojpodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1711. Klasicisticky bola stavba upravená v prvej polovici 19. storočia.[15]
  • Kláštor Vincentiek, dvojpodlažná neorenesančná stavba na nepravidelnom pôdoryse z roku 1866.[16] Stavbe dominuje stredný rizalit s oblúčkovým vlysom. Polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány.
  • Gymnázium P. J. Šafárika, trojpodlažná eklektická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1906.[17]
  • Morový stĺp so sochou Immaculaty, baroková socha z roku 1710. Úpravami prešla v roku 1730.[18] Nachádza sa na Námestí baníkov pred biskupským palácom.
  • Socha Františky Andrášiovej (1838 – 1902), patrónky chudobných, mramorová secesná socha odhalená 29. 10. 1905.[19] Nachádza sa na námestí pred mestskou vežou.
  • Pomník partizána Tótha, popraveného fašistami počas SNP (Rožňava vtedy patrila Horthyho Maďarsku), na Námestí baníkov.
  • Socha Ľudovíta Košuta, uhorského politika. Je umiestnená sekundárne pri budove Baníckeho múzea.
  • Pomník pre všetkých padlých v boji za oslobodenie Rožňavy počas 2. svetovej vojny, na Mestskom cintoríne.
  • V mestskom divadle ACTORES v priestoroch budovy OKC sa hrajú rôzne divadelné predstavenia, ale aj iné výchovné koncerty a podobne.
  • Banícke múzeum – V zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza ojedinelý technický unikát – tretí najstarší parný cestný valec na svete. Pracovný stroj vyrobila firma Aveling & Porter vo Veľkej Británii v roku 1883 s výrobným číslom 1904.
  • Mestská galéria

Verejné ustanovizne

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
  • Amatérsky Filmový Klub Rožňava GEMERFILM
  • Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave
  • Turistický a informačný sprievodca regiónom Gemer[20]
  • Gemerská hvezdáreň Rožňava
  • Mestský park pri dome humanity Slovenského Červeného kríža, známy aj ako Póschova záhrada (u maďarskej menšiny), sídlisko Stred
  • Park pri Obchodnej Akadémii
  • Mestský park pri Gemerskej knižnici
  • Rožňavská televízia (RVTV) – pravidelné vysielanie informácií z regiónu v slovenskom a maďarskom jazyku
  • Ústav vzdelávania UPJŠ Košice
  • Detašované pracovisko PF UPJŠ Košice
  • Gymnázium P. J. Šafárika
  • Obchodná akadémia Rožňava
  • SPŠ – stavebná
  • Stredná odborná škola technická
  • Združená stredná škola služieb
  • Stredná zdravotnícka škola
  • MBK Agrotrade Rožňava – basketbal ženy
  • TJ Geológ Rožňava – stolný tenis (Extraliga)
  • BK ŠPD Rožňava – basketbal muži
  • Taekwondo Hakimi Rožňava – taekwondo WTF
  • Klub gemerských Badmintonistov (KGB Rožňava) – bedminton
  • GEMERUNNERS – bežecký klub
  • MFK Rožňava - Futbalový tím

Pravidelné podujatia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rožňavský jarmok (2. septembrový týždeň) – výročie vzniku Rožňavy
  • Dni mesta Rožňava (2. septembrový týždeň) – výročie udelenia mestských privilégií
  • Vianočné trhy (3. decembrový týždeň)
  • Tempus Art –  Medzinárodný festival alternatívnych divadiel (september)
  • Novoročný výstup na vrch Skalisko (1 293 m n. m.) (prvá sobota v roku)

Cestná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Regiónom horného Gemera prechádzajú dva významné cestné ťahy:

Cestné vzdialenosti z Rožňavy:

  • Bratislava – 329 km
  • Nitra – 238 km
  • Zvolen – 143 km
  • Banská Bystrica – 143 km
  • Poprad – 74 km
  • Košice – 70 km

Autobusová doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Z Bratislavy (cez Nitru, Zvolen, Lučenec) do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú druhú hodinu. Z Košíc do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú hodinu. [1].

Železničná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Južným okrajom mesta vedie železničná trať Zvolen – Košice, na ktorú sa pripája trať do Dobšinej. Z Bratislavy do Rožňavy (cez Zvolen) premávajú denne dva rýchliky, niekoľko ďalších začína vo Zvolene. Z Košíc do Rožňavy premávajú denne štyri rýchliky a niekoľko osobných vlakov.

Letecká doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Najbližšie letiská sa nachádzajú v Poprade a v Košiciach.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Stručná história mesta [online]. [Cit. 2008-12-29]. Dostupné online. Archivované 2010-06-18 z originálu.
  5. Kliment Ondrejka. Rekordy Slovenska - človek a spoločnosť. Bratislava : Mapa Slovakia, 2002. ISBN 978-80-8067-077-1. S. 183.
  6. Pamiatková zóna Rožňava [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Je západná empora v katedrálnom kostole v Rožňave gotická? [online]. Gotická cesta. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Rožňava [online]. Retep.sk. Dostupné online.
  10. Evanjelický kostol, vzhľad a historické prvky [online]. Cirkevný zbor ECAV Rožňava. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Strážna veža v Rožňave [online]. Roznava.sk. Dostupné online. Archivované 2021-07-19 z originálu.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  16. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  17. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  18. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  19. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  20. www.gemer.biz [online]. [Cit. 2011-02-18]. Dostupné online. Archivované 2011-03-02 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rožňava

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]