Švédski demokrati
| Švédski demokrati | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | SD |
| Založenie | 1988 |
| Predseda | Jimmie Åkesson |
| Ideológie | nacionalizmus národný konzervativizmus pravicový populizmus euroskepticizmus |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | Európski konzervatívci a reformisti |
| Európska politická strana | Strana európskych konzervatívcov a reformistov |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Mládež švédskej demokracie |
| Sídlo | Štokholm |
| Farby | modrá a žltá |
| Web | sverigedemokraterna.se |
Švédski demokrati (švéd. Sverigedemokraterna; SD) je švédska nacionalistická politická strana, ktorá bola založená v roku 1988. Logom strany je od roku 2006 kvet pečeňovník trojlaločný. V súčasnosti je strana druhá najsilnejšia v švédskom parlamente.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Strana vznikla v roku 1988 transformáciou Švédskej strany, ktorá vznikla predtým zlúčením viacerých nacionalistických a pravicovo extrémistických[1] strán. V roku 2010 sa prvýkrát dostala do Riksdagu a odvtedy zažíva nebývalý úspech, predovšetkým vďaka odporu k imigrácii, ktorá je v prepočte na hlavu najvyššia v EÚ. Vo voľbách v roku 2014 získala 49 z 349 mandátov. Strana je však kvôli svojim názorom v švédskej politike izolovaná a ostatné strany s ňou odmietajú spolupracovať. V roku 2014 Švédski demokrati takmer prvýkrát po pol storočí spôsobili pád vlády, ktorý ale bol na poslednú chvíľu odvrátený dohodou medzi dvoma najsilnejšími stranami. To im dalo viac moci, pretože sa stali hlavnou opozičnou stranou.[2][3]
V parlamentných voľbách v roku 2022 dosiahla strana na druhom mieste s 20,5% najlepší výsledok vo svojej histórii, a zároveň sa stala najväčsou pravicovou stranou v parlamente. Po voľbách sa strana dohodla s predsedom Umiernenej strany Ulfom Kristerssonom na parlamentnej podpore vlády vedenej Umiernenými.[4]
Ideológia
[upraviť | upraviť zdroj]Program Švédskych demokratov je založený na nacionalizme. Strana sa formálne dištancuje od všetkých foriem totalitarizmu a rasizmu.
Zahraničná politika
[upraviť | upraviť zdroj]Švédski demokrati sa domnievajú, že prisťahovalectvo[5], islamizácia, supranacionalizmus (napr. Európska únia), kultúrny imperializmus (najmä z USA) a globalizácie masívne ohrozujú švédsku kultúru. Strana preto chce voľnejšiu kooperáciu medzi Švédskom a ostatnými európskymi štátmi. Strana je proizraelská.[6]
Hospodárska politika
[upraviť | upraviť zdroj]Švédski demokrati chcú nižšie dane a znížiť vládne zásahy do ekonomiky a tým podporiť rast malých podnikov. Strana predpokladá, že zlepšenie všeobecného podnikateľského prostredia povedie k zníženiu nezamestnanosti. Kľúčovým bodom v ich hospodárskej politike je tvrdenie, že prisťahovalectvo v roku 1999 si vyžiadalo 267 miliárd švédskych korún (36,7 miliárd $). Zníženie nákladov na prisťahovalectvo by mohlo viesť k zníženiu daní.
Národná a sociálna spravodlivosť
[upraviť | upraviť zdroj]Strana chce podporovať všeobecné morálne zlepšenie švédskej spoločnosti. Ďalej potom ochranu protestantskej etiky a posilnenie národnej jednoty s cieľom vytvoriť solidaritu medzi etnickými Švédmi.
Kontroverzie
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý pokladníkom strany bol Gustaf Ekström. Ten za vojny slúžil v jednotkách Waffen SS nacistického Nemecka.[7][8] Švédsky denník Expressen spoločne s časopisom Expo odhalil, že najmenej osem kandidátov strany kandidujúcich vo voľbách v roku 2018 boli členmi neonacistických skupín a strán, pričom niektorí boli členovia ešte nedávno.[9] [10][11]
Voľby
[upraviť | upraviť zdroj]Parlamentné voľby
[upraviť | upraviť zdroj]| Volebný rok | Počet hlasov | Hlasy v % | Počet mandátov |
|---|---|---|---|
| 1988 | 1 118 | 0,0 | 0 |
| 1994 | 13 954 | 0,3 | 0 |
| 1998 | 19 624 | 0,37 | 0 |
| 2002 | 76 300 | 1,44 | 0 |
| 2006 | 162 463 | 2,93 | 0 |
| 2010 | 339 610 | 5,70 | 20 |
| 2014 | 801 178 | 12,86[12] | 49 |
| 2018 | 1 100 802 | 17,6 | 62 |
| 2022 | 1 330 325 | 20,5 | 73 |
Európske voľby
[upraviť | upraviť zdroj]| Volebný rok | Celkový počet hlasov | Hlasy v % | Počet mandátov |
|---|---|---|---|
| 2004 | 27 707 | 1,13 | 0 |
| 2009 | 103 584 | 3,27 | 0 |
| 2014 | 359 248 | 9,67 | 2 |
| 2019 | 636 877 | 15,3 | 3 |
| 2024 | 552 920 | 13,17 | 3 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BSS [online]. expo.se, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
- ↑ Švédski euroskeptici položili po dvoch mesiacoch novú vládu. Kvôli rozpočtu a imigrácii
- ↑ In Sweden, the Land of the Open Door, Anti-Moslim Sentiment Finds a Foothold
- ↑ SZUMSKI, Charles. EU lawmakers slam EPP for siding with far-right amid Swedish election results [online]. www.euractiv.com, 2022-09-15, [cit. 2024-08-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ MÁNERT, Oldřich. Počet přijatých uprchlíků by měl být nula, říká expert Švédských demokratů. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2016-02-16. Dostupné online [cit. 2020-08-06].
- ↑ Nordman, Erik: Swedish Elections. Occidental Dissent. 20. 9. 2010
- ↑ Sluta använda nazismens förbrytelser som slagträ i debatten [online]. expressen.se, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
- ↑ Nazisten som grundade SD [online]. aftonbladet.se, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
- ↑ Den tidigare nazistlederen godkändes av SD: "Kommer att fortsätta slåss" [online]. newsbeezer.com, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
- ↑ Ytterligare SD-kandidater har nazistbakgrund [online]. expo.se, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
- ↑ Val 2018 [online]. svt.se, 2018-08-29, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
- ↑ LÉBR, Tomáš; MF DNES. Zrada ideálů? Švédové začínají mluvit o potížích kolem běženců. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2016-01-19. Dostupné online [cit. 2020-08-06].
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Švédští demokraté na českej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Švédski demokrati