Preskočiť na obsah

Búčske terasy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Búčske terasy
geomorfologická časť
Podunajskej pahorkatiny
Okolie obce Búč
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okresy Komárno, Nové Zámky
Časť Podunajskej pahorkatiny
Hranice Hronská niva, Čenkovská niva, Hurbanovské terasy, Chrbát, Strekovské terasy, Belianske
kopce
Mestá Štúrovo, Mužla, Bátorove Kosihy
Rieky Modriansky potok, Vojnický potok, Mužliansky potok
Súradnice 47°49′19″S 18°27′54″V / 47,822°S 18,465°V / 47.822; 18.465
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 110 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Búčske terasy[1] je názov geomorfologickej časti Hronskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá pás rovinatého územia od Štúrova až po Marcelovú.[3]

Nachádza sa na južnom okraji východnej polovice Podunajskej pahorkatiny a zaberá južnú časť podcelku Hronská pahorkatina, západne od Štúrova. Rozkladá sa severne od Dunaja, kde smerujú všetky vodné toky. Najvýznamnejšie sú Modriansky potok, Vojnický potok, Mužliansky potok a Obidský kanál.[3] Územie susedí na juhu s Čenkovskou a na východe s Hronskou nivou - podcelkami Podunajskej pahorkatiny, na severe a západe pokračuje Hronská pahorkatina časťami Belianske kopce, Strekovské terasy, Chrbát a Hurbanovské terasy.[2]

Búčske terasy zasahujú do okresov Komárno a Nové Zámky v Nitrianskom kraji a z významných sídiel tu leží na východnom okraji mesto Štúrovo a obce Mužla, Gbelce a Bátorove Kosihy.[3]

Južným okrajom prechádza cesta I/63 z Komárna do Štúrova, na ktorú sa v Moči pripája cesta II/580, vedúcu do Gbeliec, kde križuje cestu II/509 do Štúrova. Súbežne s ňou vedie významná železničná trať Bratislava – Štúrovo a východným okrajom aj trať do Levíc.[4]

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto časti Podunajskej pahorkatiny leží prírodná pamiatka Mužliansky potok a prírodná rezervácia Búčske slanisko.[3]

Rovinatá južná časť Podunajskej pahorkatiny ponúka možnosti na nenáročnú turistiku a cykloturistiku. Znnačené turistické trasy tu nie sú.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
  3. a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
  4. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 129, 130.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]