Belo II. (Uhorsko)
Belo II. | |
Kráľ Uhorska a Chorvátska | |
![]() | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Arpádovci |
Panovanie | 1131 - 1141 |
Korunovácia | 28. apríl 1131 |
Predchodca | Štefan II. |
Nástupca | Gejza II. |
Biografické údaje | |
Narodenie | 1108/1110 |
Úmrtie | 13. február 1141 |
Pochovanie | bazilika v Stoličnom Belehrade |
Rodina | |
Manželka |
Helena |
Potomstvo | |
Otec | Álmoš |
Matka | Predslava |
Odkazy | |
![]() | Belo II. (multimediálne súbory na commons) |
Belo II., zvaný Slepý (* 1108/1110 – † 13. február 1141) bol uhorským kráľom v rokoch 1131 – 1141, z rodu Arpádovcov. Ako chlapec bol roku 1113 oslepený svojim strýkom, uhorským kráľom Kolomanom – rovnaký osud postihol aj jeho otca Álmoša. Korunovaný za uhorského kráľa bol 28. apríla 1131.
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
Rodičia:
- otec Álmoš, chorvátsky kráľ 1091 - 1096 a nitrianske knieža 1095 - 1108
- matka Predslava, dcéra kyjevskoruského veľkokniežaťa Sviatopolka II.
Manželka:
Deti
- Gejza II., uhorský kráľ 1141 - 1162
- Ladislav, uhorský (proti)kráľ 1162 - 1163
- Štefan, uhorský (proti)kráľ 1163
- Álmoš, Žofia, Gertrúda (Alžbeta)
Začiatok vlády a dynastické spory[upraviť | upraviť zdroj]
Belov bratranec Štefan II. určil za svojho nástupcu svojho synovca Saula. Belo sa najprv musel vysporiadať s ním a až potom došlo k jeho korunovácii. V tom istom roku sa ešte porátal s ďalšou skupinou vzbúrencov - počas krajinského snemu v Arade bolo popravených 60 veľmožov, ktorí sa podieľali na oslepení Bela a jeho otca Álmoša. Ďalšia opozičná skupina na trón povolala Kolomanovho syna Borisa, ktorý sa zdržiaval v Byzancii. Uhorská šľachta sa tak rozdelila na dva tábory, jedna podporovala Bela a druhá Borisa. Keďže sa zmierlivé riešenie konfliktu nenašlo, 22. júla 1132 došlo k bitke na rieke Slaná. Belove vojsko, podporované aj rakúskym markgrófom Leopoldom III. zvíťazilo nad vojskom Borisových stúpencov, podporovaných aj poľským kniežaťom Boleslavom III. Krivoústym. Boris bol nútený utiecť do Poľska.
![](http://178.128.105.246/cars-http-upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/ad/Cegamiento_del_principe_almos_y_b%C3%A9la.jpg/220px-Cegamiento_del_principe_almos_y_b%C3%A9la.jpg)
Zahraničná politika[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1134 Belo uzavrel spojeneckú zmluvu s Rímskonemeckou ríšou, čím získal aj dobré vzťahy s Poľskom, ktorého panovník zložil cisárovi hold. Dobré vzťahy mal aj s českým kniežaťom Soběslavom I., ktorý sa oženil s Belovou sestrou Adelaidou. Keďže Byzantská ríša aj Benátky boli zaneprázdnené konfliktmi s Normanmi na Sicílii, Belo obrátil svoju pozornosť na Balkán. V roku 1135 získal od Benátok mesto Split. V nasledujúcom roku ovládol územie Ramy v centrálnej časti Bosny, čiže k titulu kráľov pribudol titul kráľ Ramy. Počas tzv. Anaklétovej schizmy, kedy boli s rozdielom len niekoľkých hodín právoplatne zvolení dvaja pápeži, sa Belo postavil na stranu pápeža Inocenta II.
Koniec vlády[upraviť | upraviť zdroj]
V posledných rokoch vlády sa kráľ oddal nadmernému pitiu vína. Zomrel 13. februára 1141. Pochovaný bol bazilike v Stoličnom Belehrade, vedľa svojho otca, ktorého pozostatky doviezli v roku 1137 z Byzantskej ríše
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- Vladimír Segeš a kol.: Kniha kráľov. (Bratislava, 2006). ISBN 80-10-01091-X
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Belo II. (Uhorsko)
Belo II.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Štefan II. |
kráľ 1131 – 1141 |
Nástupca Gejza II. |