Preskočiť na obsah

Bifórium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bifórium na renesančnej zvonici pri Bazilike svätého Kríža, 16. storočie, Kežmarok

Bifórium[1][2] alebo bifora[1] (lat. biforis) je forma združeného okna deleného stredným stĺpom na dve oblúkové polia, typické predovšetkým pre románsku a gotickú architektúru.[1][3][4] Obdobnou formou združeného okna je trifórium.[5]

Bifórium sa začalo objavovať v neskoroantickej a najmä v rannokresťanskej architektúre. V byzantskej architektúre sa skôr bežne vyskytuje trifórium, ale aj bifórium ako je napríklad Bazilika Sant'Apollinare Nuovo v Ravenne. V západnej predrománskej architektúre je bifórium oveľa častejšie vo vizigótskych a predrománskych kostoloch v Astúrií a Galícií. Najčastejšie sa vyskytujú v románskej a gotickej architektúre. Bifórium zohráva osobitnú úlohu v maurskej a mudéjarskej architektúre na Pyrenejskom polostrove.[6][7] Bifórium sa primárne používalo na sakrálnych stavbách niekedy aj v dvoch či troch úrovniach nad sebou. Výnimočné prípady použitia sú na svetských stavbách ako je napríklad románsky palác na Spišskom hrade. Okná s rozdeľoval v strede stĺp s pätkou a hlavicou, v neskororománskom období mal už aj polygonálny prierez ovplyvnený prenikajúcou gotikou. Pri tehlovej architektúre a neskôr v gotickom období bol stredový stĺp nahradený jednoduchým murovaným pilierom.[8] Bifórium bolo často používané aj v období renesancie. V barokovej a klasicistickej architektúre bolo bifórium do značnej miery zabudnuté alebo nahradený prvkami, ako je napríklad benátske okno. V 19. storočí sa bifórium vrátilo do módy hlavne v období eklekticizmu, neorománskej a neogotickej architektúre.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c bifórium In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-11-27]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. bifórium In: Slovník cudzích slov: akademický [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, 2005, [cit. 2020-11-27]. Dostupné online.
  3. bifórium In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 43.
  4. HAVIAR, Tomáš; HAVIAROVÁ, Michaela. Spišské renesančné zvonice. Martin : Vydavateľstvo Matici slovenskej, 2011. ISBN 978-80-8115-054-8. S. 100.
  5. ŠEDIVÁ, Zdenka, et al. Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-80-223-3776-2. S. 194.
  6. biforium, bifora, tweelicht [online]. [Cit. 2020-08-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Art as Politics in Late Medieval and Renaissance Siena. Ed. Timothy B. Smith, Judith B. Steinhoff. Burlington : Routledge, 2017. ISBN 9781351575591. S. 53.
  8. Bifórium In: Apsida.sk [online]. [Cit. 2020-08-10]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bifórium

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bifora (architecture) na anglickej Wikipédii.