Preskočiť na obsah

Hodvábnictvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hodvábnictvo je výroba hodvábu; zložka poľnohospodárskej výroby.

Prvá zmienka o objave hodvábu (silk) a priadky morušovej (Bombyx mori Linnaeus, 1758) pochádza z Číny. Objavenie hodvábnictva sa pripisuje konkubíne cisára Chuang-ti, ktorý žil asi 3000 rokov pred Kristom.

Tajomstvo výroby hodvábu si čínsky výrobcovia veľmi starostlivo strážili pred svetom viac ako 2000 rokov. Tým sa stala výroba hodvábu najstráženejším tajomstvom na svete. Podľa jednej legendy sa hovorí o mníchovi, ktorý pracoval pre cisára Justiniána I., ktorému sa ako prvému podarilo prepašovať vajíčka priadky morušovej z Číny v dutých bambusových paliciach.

Hodvábne vlákno vytvára priadka morušová (latinsky: Bombyx mori – „Hodvábny motýľ“). Dospelý hodvábnik žije asi iba tri dni, počas ktorých znesie okolo 300 vajíčok. Priadka morušová sa živí listami morušovníka. Keď dosiahne asi 30-násobok pôvodnej dĺžky zakuklí sa. Húsenica sa do hodvábneho vlákna, ktoré sama vytvorí, zamotáva a vytvorí kokón (zámotok = kokón). Jeden kokón môže obsahovať 730 až 915 metrov dlhé vlákno.

Vlákno hodvábu tvoria bielkoviny fibroín a sericín, ktoré na vzduchu tuhnú a vytvárajú hodvábne vlákno, ktoré je extrémne pevné a môže sa tkať na hodvábne látky. Hodvábne látky sú z ušľachtilého prírodného materiálu, ktorý má špecifickú štruktúru a mimoriadny lesk. Už od nepamäti bol veľmi cennou komoditou a to platí dodnes.

Priadka morušová sa u nás začala pestovať koncom 17. storočia. Najväčší rozmach hodvábníctva sa dosiahol za panovania Márie Terézie a hodvábnictvo bolo rozšírené okrem Abovsko-Turnianskej župy tiež v Nitrianskej a Bratislavskej. V Uhorsku malo hodvábníctvo staré tradície, lebo v Európe bolo Uhorsko tretím najväčším výrobcom hodvábnej suroviny a piatym vo svete. Rozvoj hodvábnictva vo svete sa viazal v minulosti s menami, ako napr.: Louis Pasteur (1822 – 1895).

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.