Preskočiť na obsah

Človek cepranský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Homo cepranensis)

Človek cepranský alebo človek čepránsky[1] (lat. Homo cepranensis) je možný druh človeka (Homo). Je tvorený len nálezom lebky so značkou Ceprano 1 (hoci Schwartz a Tattersall 2005 – zrejme ako jediní – do druhu pridávajú ešte africký nález z lokality Daka/Bouri).

Nález, nálezisko a opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Ceprano je nálezisko v záreze diaľnice 88 km juhovýchodne od Ríma v Taliansku, pri meste Ceprano. Lebku objavili robotníci stavby a Italo Biddittu v marci 1994. Nález prvýkrát opísali Ascenzi et al. 1996. Nález je uložený v Soprintendenza Archeologica del Lazio. Prvý opis nálezu ho zaradil pod Homo erectus. Mallegni et al. 2003 nález ako prví zaradili do samostatného druhu Homo cepranensis.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o dobre zachovanú kalváriu (t. j. neúplnú lebku) muža. Podľa Thurzo 1998 Napriek mohutnému nadočnicovému valu nemá mediosagitálny kýl, pričom je gracilnejšia a má väčšiu kapacitu ako v prípade človeka vzpriameného. Na lebke sa nachádzajú aj dve patologické zmeny – vrodená malformácia dutiny ľavého krídla klinovej kosti (sinus sphenoidalis) a vyhojená depresná zlomemina na pravej strane nadočnicového valu (torus supraorbitalis). Viacerí autori už od 90. rokov konštatovali, že sa podobá nálezu z Bilzingslebenu, Petralony či Kabwe, ktoré sú pripisované druhu Homo heidelbergensis.

Zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

Možné zaradenia sú:

  • samostatný druh Homo cepranensis (Mallegni et al. 2003 a ďalší)
  • Homo heidelbergensis (Mounier 2011, Manzi 2011, Schrenk 2008, Bruner a Manzi 2005, 2007, Тhurzo 1998, Foley a Lahr 1997)
  • Homo rhodesiensis v širšom zmysle (Cambridge Dictionary 2005).
  • Homo antecessor/Homo cf. antecessor (príp. Homo mauritanicus v širšom zmysle) (Thurzo 2010, Delson a Baab 2007 – oba zdroje dodávajú, že len "možno", Manzi et al. 2001)
  • Homo erectus (v užšom zmysle) (Cameron a Groves 2004, Delson 2002, Stringer 2002, Rightmire 1998, Klein 1999 – často texty dodávajú, že je nález takto zaradený len "možno")
  • Homo erectus v širšom zmysle (Vančata 2007, McKee 2005)
  • "neskorý" Homo erectus (Clarke 2000, Ascenzi et al. 1996)
  • Homo sp. (indet.) (Klein 1999, Wood 2011)

Zaradenie pod Homo heidelbergensis je výrazne podporované jednak dôkladnou štúdiou Mounier 2011 a jednak novým datovaním nálezu okolo 400 000 BP, ktoré jednoznačne spadá do obdobia druhu Homo heidelbergensis. Na druhej strane Clarke 2000 dôkladne zdôvodnil zaradenie pod druh Homo erectus.

Datovania udávané v literatúre sú:
Nové datovania:

  • 430 000 – 385 000 (Manzi et al. 2010, podobne Wood 2011 uvádza "okolo 400 000")
  • 580 000 – 350 000, presnejšie asi okolo 450 000 (Muttoni et al. 2009)

Staré (nesprávne) datovania:

  • 900 000 – 800 000 (Thurzo 2010, 1998, McKee 2005, Ascenzi et al. 1996)
  • 700 000 rokov (Wolpoff 1999, Klein 1999)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Biológia pre gymnáziá 6 : Biológia človeka, evolúcia a vznik života na Zemi. 1. vyd. Bratislava : Expol pedagogika, 2005. 104 s. ISBN 80-89003-81-8. S. 97.
  • Mounier et al. (2011): The Stem Species of Our Species: A Place for the Archaic Human Cranium from Ceprano, Italy [1]
  • Manzi, G. (2011): Before the Emergence of Homo sapiens: Overview on the Early-to-Middle Pleistocene Fossil Record (with a Proposal about Homo heidelbergensis at the subspecific level) [2] Archivované 2012-06-25 na Wayback Machine
  • Manzi G, Magri D, Milli S, Palombo MR, Margari V, et al. (2010): The new chronology of the Ceprano calvarium (Italy). J Hum Evol 59: 580 – 585.
  • Muttoni, Giovanni; Scardia, Giancarlo; Kent, Dennis V.; Swisher, Carl C.; Manzi, Giorgio (2009): "Pleistocene magnetochronology of early hominin sites at Ceprano and Fontana Ranuccio, Italy". Earth Planet. Sci. Lett. 286 (Early online): 255.[3] Archivované 2010-02-16 na Wayback Machine
  • Mallegni F, Carnieri E, Bisconti M, Tartarelli G, Ricci S, et al. (2003) Homo cepranensis sp. nov. and the evolution of African-European Middle Pleistocene hominids. C R Palevol 2: 153 – 159
  • Manzi G, Mallegni F, Ascenzi A (2001): A cranium for the earliest Europeans: Phylogenetic position of the hominid from Ceprano, Italy. Proc Natl Acad Sci U S A 98: 10011–10016.
  • Clarke RJ (2000): A corrected reconstruction and interpretation of the Homo erectus calvaria from Ceprano, Italy. J Hum Evol 39: 433 – 442.
  • Ascenzi A, Biddittu I, Cassoli PF, Segre AG, Segre-Naldini E (1996): A calvarium of late Homo erectus from Ceprano, Italy. J Hum Evol 31: 429 – 423.
  • Bruner E, Manzi G (2005): CT-based description and phyletic evaluation of the archaic human calvarium from Ceprano, Italy. Anat Rec A Discov Mol Cell Evol Biol 285A: 643 – 657.
  • Bruner E, Manzi G (2007): Landmark-Based Shape Analysis of the Archaic Homo Calvarium from Ceprano (Italy). Am J Phys Anthropol 132: 355 – 366.
  • Foley, R., Lahr, M. M.: Mode 3 Technologies and the Evolution of Modern Humans, 1997
  • Wood, B.: Wiley-Blackwell Encyclopedia of Human Evolution, 2011
  • Mai, L. L. et al.: The Cambridge Dictionary of Human Biology and Evolution, 2005
  • Schrenk, F.: Die Frühzeit des Menschen, 5. vydanie, 2008
  • Schwartz, J. H., Tattersall, I.: The Human fossil record IV, 2005
  • Homo. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 136-138.
  • Thurzo, M.: Evolúcia človeka, 1998
  • Delson a Baab: Fossil humans in: McGraw-Hill Encyclopedia of Science & Technology/Access Science 2007 [4][nefunkčný odkaz]
  • Delson: Fossil humans in: McGraw-Hill Encyclopedia of Science & Technology, 2002
  • Stringer, Ch.: Modern human origins: progress and prospects, 2002
  • Rightmire: Human evolution in the Middle Pleistocene – The role of Homo heidelbergensis, 1998
  • Klein, R.: Human Career, 1999
  • Wolpoff: Paleoanthropology, 1999
  • McKee et al.: Understanding Human Evolution, 2005
  • Vančata, V.: Paleoantropologie a evoluční antropologie, 2007
  • David W. Cameron, Colin P. Groves: Bones, stones, and molecules: "out of Africa" and human origins, 2004