Preskočiť na obsah

Hydroxámová kyselina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Všeobecný vzorec hydroxámovej kyseliny

Hydroxámové kyselinyderiváty karboxylových kyselín so všeobecným vzorcom R1C(=O)N(R2)OH, kde často R2 = H.[1] Sú to amidy, v ktorých je na dusíkový atóm naviazaná hydroxylová skupina. Často sa používajú ako chelačné činidlá.[2]

Hydroxámové kyseliny sa zvyčajne pripravujú z esterov alebo acylchloridov reakciami s hydroxylamínovými soľami. Syntéza kyseliny benzohydroxámovej prebieha napríklad podľa nasledujúcej rovnice:[3]

C6H5CO2Me + NH2OH → C6H5C(O)NHOH + MeOH

Tieto kyseliny takisto možno pripraviť z aldehydov a N-sulfonylhydroxylamínov pomocou Angeliho-Riminiho reakcie.[4]

Reaktivita

[upraviť | upraviť zdroj]

Známou reakciou esterov hydroxámových kyselín je Lossenovo odbúravanie,[5][6] kedy dochádza k ich premene na izokyanát.

Koordinačná chémia a biochémia

[upraviť | upraviť zdroj]

Konjugované zásady hydroxámových kyselín sa nazývajú hydroxamáty. K deprotonácii dochádza na hydroxylovej skupine (NOH). Vzniknutá konjugovaná zásada je potom schopná tvoriť komplex s kovmi, pričom vystupuje ako chelačné činidlo s dvoma atómami kyslíku. Mnohé hydroxámové kyseliny a hydroxamáty viazané so železom boli izolované z prírodných zdrojov.[7]

Hydroxamáty bežne viažu ióny železa.[8] V prírode sa vyvinuli rôzne rodiny hydroxámových kyselín, ktoré fungujú ako zlúčeniny viažuce železo, ktoré sa nazývajú siderofóry. Extrahujú železité ióny z inak nerozpustných zdrojov (hrdza, minerály a iné). Vzniknuté komplexy sa prenášajú do bunky, kde sa z nich získava železa, ktoré sa potom používa v metabolizme.[9]

Ligandy odvodené od hydroxámových a tiohydroxámových kyselín tvoria silné komplexy i s olovnatými iónmi.[10]

Výskyt a použitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hydroxámové kyseliny sa používajú vo flotácii kovov vzácnych zemín počas koncentrácie a extrakcie rúd, ktoré sa majú podrobiť ďalšiemu spracovaniu.[12][13]

Niektoré hydroxámové kyseliny (napr. vorinostat, belinostat, panobinostat a trichostatín A) sú inhibítory HDAC s protirakovinovými účinkami. Fosmidomycín je prírodný inhibítor DXP reduktoizomerázy (1-deoxy-D-xylulose-5-fosfátreduktoizomerázy).[chýba zdroj]

Hydroxámové kyseliny boli skúmané i v rámci spracovania použitého nukleárneho paliva.[chýba zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. hydroxámové kyseliny. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 308.
  2. MUNSON, James W.. Acid Derivatives (1992), Volume 2. Ed. S. Patai. [s.l.] : [s.n.], 1992. ISBN 9780470772508. DOI:10.1002/9780470772508.ch15 Hydroxamic acids, s. 849–873.
  3. Benzohydroxamic Acid. Org. Synth., 1939, s. 15. DOI10.15227/orgsyn.019.0015.
  4. LI, Jie Jack. Name Reactions: A Collection of Detailed Reaction Mechanisms. 2nd. vyd. Berlin, Heidelberg, New York : Springer, 2003. ISBN 978-3-662-05338-6. S. 9.
  5. WANG, Zerong. Comprehensive organic name reactions and reagents. [s.l.] : John Wiley & Sons, Inc., 2010. ISBN 9780471704508. S. 1772–1776.
  6. LITERÁK, Jaromír. Příklady ke Speciálnímu semináři z organické chemie II [online]. Masarykova Univerzita, Přírodovědecká fakulta, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
  7. Abraham Shanzer, Clifford E. Felder, Yaniv Barda. The Chemistry of Hydroxylamines, Oximes and Hydroxamic Acids. Ed. Zvi Rappoport, Joel F. Liebman. [s.l.] : [s.n.], 2008. ISBN 9780470512616. DOI:10.1002/9780470741962.ch16 Natural and Biomimetic Hydroxamic Acid based Siderophores, s. 751–815.
  8. AGRAWAL, Y K. Hydroxamic Acids and Their Metal Complexes. Russian Chemical Reviews, 1979, s. 948–963. DOI10.1070/RC1979v048n10ABEH002422.
  9. MILLER, Marvin J.. Syntheses and Therapeutic Potential of Hydroxamic Acid Based Siderophores and Analogues. Chemical Reviews, November 1989, s. 1563–1579. DOI10.1021/cr00097a011.
  10. FARKAS, Etelka; BUGLYÓ, Péter. Lead: Its Effects on Environment and Health. [s.l.] : de Gruyter, 2017. ISBN 9783110434330. DOI:10.1515/9783110434330-008 Chapter 8. Lead(II) Complexes of Amino Acids, Peptides, and Other Related Ligands of Biological Interest, s. 201–240.
  11. Circular Dichroism, Crystal Structure, and Absolute Configuration of the Siderophore Ferric N,N',N"-Triacetylfusarinine, FeC39H57N6O15. Journal of the American Chemical Society, 1980, s. 5766–5773. DOI10.1021/ja00538a012.
  12. An evaluation of hydroxamate collectors for malachite flotation. Separation and Purification Technology, August 2017, s. 258–269. DOI10.1016/j.seppur.2017.02.056.
  13. A review of the beneficiation of rare earth element bearing minerals. Minerals Engineering, February 2013, s. 97–114. DOI10.1016/j.mineng.2012.10.017.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FOUCHÉ, K. F.; H. J. le Roux; F. Phillips. Complex formation of Zr(IV) and Hf(IV) with hydroxamic acids in acidic solutions. Journal of Inorganic and Nuclear Chemistry, June 1970, s. 1949–1962. Dostupné online [cit. 2009-04-24]. ISSN 0022-1902. DOI10.1016/0022-1902(70)80604-2.
  • BAROCAS, A.; F. Baroncelli; G. B. Biondi. The complexing power of hydroxamic acids and its effect on behaviour of organic extractants in the reprocessing of irradiated fuels--II : The complexes between benzohydroxamic acid and thorium, uranium (IV) and plutonium (IV). Journal of Inorganic and Nuclear Chemistry, December 1966, s. 2961–2967. Dostupné online [cit. 2009-04-24]. ISSN 0022-1902. DOI10.1016/0022-1902(66)80023-4.
  • BARONCELLI, F.; G. Grossi. The complexing power of hydroxamic acids and its effect on the behaviour of organic extractants in the reprocessing of irradiated fuels--I the complexes between benzohydroxamic acid and zirconium, iron (III) and uranium (VI). Journal of Inorganic and Nuclear Chemistry, May 1965, s. 1085–1092. Dostupné online [cit. 2009-04-24]. ISSN 0022-1902. DOI10.1016/0022-1902(65)80420-1.
  • AL-JARRAH, R. H.; A. R. Al-Karaghouli; S. A. Al-Assaf. Solvent extraction of uranium and some other metal ions with 2-N-butyl-2-ethyl octanohydroxamic acid. Journal of Inorganic and Nuclear Chemistry, 1981, s. 2971–2973. Dostupné online [cit. 2009-04-24]. ISSN 0022-1902. DOI10.1016/0022-1902(81)80652-5.
  • GOPALAN, Aravamudan S.; Vincent J. Huber; Orhan Zincircioglu. Novel tetrahydroxamate chelators for actinide complexation: synthesis and binding studies. Journal of the Chemical Society, Chemical Communications, 1992, s. 1266–1268. Dostupné online. DOI10.1039/C39920001266.
  • KOSHTI, Nirmal; Vincent Huber; Paul Smith. Design and synthesis of actinide specific chelators: Synthesis of new cyclam tetrahydroxamate (CYTROX) and cyclam tetraacetonylacetone (CYTAC) chelators. Tetrahedron, 1994-02-28, s. 2657–2664. Dostupné online. ISSN 0040-4020. DOI10.1016/S0040-4020(01)86981-7.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hydroxamic acid na anglickej Wikipédii.