Preskočiť na obsah

InSight

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
InSight
Sonda
Model sondy
Model sondy
PrevádzkovateľNASA / JPL
Hlavní dodávateliaLockheed Martin Space Systems
DružicaMarsu
Dátum vstupu na orbitu26. novembra 2018
Dátum štartu5. máj 2018, 11:05 UTC
Nosná raketaAtlas V 401
KozmodrómVandenberg SLC-3E
Trvanie misie2 roky na Marse
COSPAR ID2018-042A (43457)
Webová stránkamars.nasa.gov/insight
Hmotnosť358 kg
Rozmery6,0 × 1,56 × 1,0 m
Energia600 W, solar
BatérieLi-ion
Pristátie
TelesoMars
Dátum26. november 2018
Prístroje
SEISSeismic Experiment for Interior Structure
HP3Heat Flow and Physical Properties Package
RISERotation and Interior Structure Experiment
TWINSTemperature and Winds for InSight
LaRRILaser RetroReflector for InSight
IDAInstrument Deployment Arm
ICCInstrument Context Camera

InSight bola americká automatická planetárna sonda určená na seizmický výskum vnútornej stavby Marsu[1]. Časť vedeckého vybavenia poskytli partnerské organizácie z Nemecka (DLR), Francúzska, Španielska či Talianska. Názov sondy je akronym z anglického pomenovania Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport. Sonda mala pôvodne byť vypustená v marci 2016 americkou NASA, avšak po objavení netesnosti francúzskeho experimentu SSEI v decembri 2015 bol štart odložený na apríl / máj 2018, kedy nastalo ďalšie štartovacie okno pre let k Marsu. Štart sondy nakoniec prebehol dopoludnia v sobotu 5. mája 2018. K Marsu sonda mala doletela 26. novembra 2018.

Cieľom misie bolo umiestniť na povrch Marsu stacionárnu sondu, ktorá bola vybavená citlivým seizmometrom umožňujúcim zaznamenávať seizmické vlny Marsu, a sondou na meranie tepelného toku v kôre. Táto dvojica hlavných vedeckých prístrojov by mala pomôcť odhaliť, či je planéta stále geologicky aktívna. Pre pristávací modul sa využila rovnaká technológia, ako bola použitá pre predchádzajúcu americkú sondu Phoenix, ktorá úspešne pristála na povrchu planéty Mars v polárnej oblasti Vastitas Borealis. Cieľom tohto kroku bolo znížiť náklady na vyhotovenie sondy a taktiež zvýšiť úspešnosť sondy použitím už otestovaných technológií. Sonda na povrchu planéty pracovala približne štyri pozemské roky, pričom predpoklady hovorili o dvoch rokoch. Elektrický prúd jej dodávali fotovoltaické články.

Misia bola vybraná na realizáciu v rámci amerického programu Discovery v auguste 2012 ako víťazný návrh. Náklady na misiu boli stanovené v maximálnej výške 425 miliónov amerických dolárov bez zahrnutia ceny štartovacie rakety Atlas V 401. Výroba a riadenie sondy spadalo pod Jet Propulsion Laboratory. Miesto pristátia blízko rovníka bolo v oblasti Elysium Planitia.

Sondu vyrobila americká spoločnosť Lockheed Martin Space Systems; s jej montážou sa začalo na sklonku roku 2014 a vtedy sa predpokladalo, že by sonda mohla byť zmontovaná v priebehu 6 mesiacov. InSight využíval koncept inej americkej planetárne sondy, Phoenix, takže jej bol vzhľadom značne podobný, avšak väčšina elektronických komponentov vychádzala z návrhu americkej sondy MAVEN.

Vedecké prístroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Na palube sondy sa nachádzali tieto prístroje:

  • Seismic Experiment for Interior Structure - seizmometer dodalo francúzske Národné centrum kozmického výskumu[2]
  • Heat Flow and Physical Properties Package - sonda na meranie tepelného toku v marťanskej kôre, ktorá sa mala dostať až 5 metrov pod povrch Marsu[3]
  • Rotation and Interior Structure Experiment - rádiolokátor pre meranie drobných odchýlok v rotácii Marsu, čo by malo prispieť k poznaniu, či má Mars stále roztavenej jadro alebo nie
  • Temperature and Winds for InSight (TWINS) - meteorologická stanica dodaná španielskym Centro de astrobiológie
  • Laser RetroReflector for InSight (Larry) - spätný odrážač lasera dodaný Talianskou vesmírnou agentúrou (ASI). Umiestnený je na vrchu pristávacieho modulu
  • Instrument Deployment Arm (IDA) - 2,4 metrov dlhá robotická ruka určená pre umiestnenie seizmometra s jeho ochranným krytom a tepelnú sondu na povrch Marsu
  • Instrument Deployment Camera (IDC) - farebná kamera umiestnená na robotickej ruke
  • Instrument Context Camera (ICC) - farebná kamera schopná snímať 120° široké panoramatické snímky, ktorá bola umiestnená na telese pristávacieho modulu

Mars Cube One (MarCO) je dvojica identických 6U (10 × 20 × 30 cm) cubesatov. Každý z nich má hmotnosť 13,5 kg. Sú vybavené zrkadlovou anténou s vysokým ziskom a miniatúrnym rádiom pracujúcim v UHF (iba príjem) a X pásmom (prijem a prenos). Majú miniatúrny širokouhlý fotoaparát, iónový pohon a sledovač hviezd pre navigáciu.

Sú to prvé cubesaty určené na prevádzku mimo obežnej dráhy Zeme a okrem telekomunikácií testovali funkčnosť cubesatov v hlbokom vesmíre.

Vyniesla ich raketa Atlas V spolu so sondou InSight. Po prechode na trajektóriu k Marsu sa cubesaty MarCO oddelili a leteli vlastnou dráhou na Mars, kde otestovali vytrvalosť a navigáciu cubesatov v hlbokom vesmíre.

Štart a trajektória

[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda bola vypustená 5. mája 2018 o 11:05 UTC na rakete Atlas V 401 (AV-078) z Vandenberg Air Base Base Spread Complex 3-East. Bola to prvá americká medziplanetárna misia, ktorá štartovala z Kalifornie.

Cesta na Mars trvala 6,5 mesiaca.

Činnosť na Marse

[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť pristátia Elysium Planitia, elipsa má rozmery 130 x 27 km. Miesto pristátia, červený bod, má súradnice 135.6180° E, 4.4988° N

26. novembra 2018 19:44:52 UTC sonda úspešne pristála na povrchu Marsu, súradnice miesta pristátia sondy sú 4.4988° N, 135.6180° E, predpokladané boli 4,5°N 135,9°E, teda zhruba 14 km od plánovaného stredu. Povrch Marsu je v mieste pristátia 3393 km od stredu Marsu, rozdiel bol 46 m. Potvrdenie pristátia prišlo s 8 minút a 7 sekundovým meškaním do riadiaceho centra JPL 19:52:59 UTC[4]. Kontrolóri misie dostali signál prostredníctvom satelitov Mars Cube One (MarCO), ktoré signál sondy Insight úspešne zachytili a preposlali na Zem.

Po pristátí bol náklon sondy menej ako 2°, čo bolo veľmi výhodné pre ďalšiu vedeckú činnosť. Vedecká práca začala desať týždňov po pristátí. V priebehu nasledujúcich štyroch rokov zaznamenal seizmometer na palube sondy viac než 1 300 marsotrasení, čo boli najzásadnejšie poznatky misie. Vďaka tomu priniesol veľa poznatkov o vnútornej stavbe Marsu. Priniesla napríklad zistenie, že jadro Marsu je oveľa aktívnejšie, než sa očakávalo.

Ako sa solárnych paneloch usadzoval prach, výkon sondy klesal. Technici preto na diaľku postupne vypínali prístroje sondy, až zostal v činnosti len ten najdôležitejší - seizmometer. Potom, čo sa sonda neozvala riadiacemu stredisku v dvoch komunikačných oknách za sebou, bola misia 21. decembra 2022 vyhlásená za ukončenú.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. NASA InSight Lander Arrives on Martian Surface [online]. mars.nasa.gov, 2018-11-26, [cit. 2018-11-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Operations of the SEIS seismometer onboard the 2016 InSight mission [online]. [Cit. 2014-05-09]. Dostupné online.
  3. The Heat Flow and Physical Properties Package (HP3) for the InSight Mission [online]. [Cit. 2018-02-23]. Dostupné online.
  4. MARS.NASA.GOV. Entry, Descent, and Landing | Landing – NASA's InSight Mars Lander. NASA's InSight Mars Lander. Dostupné online [cit. 2018-11-27]. (po anglicky)
  5. HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 536 (19.12. – 25.12) [online]. . Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému InSight