Preskočiť na obsah

Inostrancevia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Inostrancevia
Vedecká klasifikácia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Inostrancevia je rod plazov z vyhynutej čeľade Gorgonopsidae z taxónu Gorgonopsia patriaceho medzi teriodonty.

Bol pomenovaný na počesť ruského geológa A. A. Inostranceva. Poznáme ho vďaka nálezu dobre zachovaných lebiek z európskej časti bývalého ZSSR, a to v blízkosti rieky Severná Dvina. Tu Inostrancevia žila pred 250 miliónmi rokmi, teda v perme, v rovnakom období ako juhoafrické rody Thrinaxodon a Lystrosaurus.

Poznávacie znaky

[upraviť | upraviť zdroj]
Rekonštrukcia vzhľadu
Zostavená kostra rodu Inostrancevia

Zástupcovia rodu Inostrancevia sa vyznačovali mohutnou telesnou konštrukciou a dĺžkou tela až do 450 cm. Lebka rodu bola vysoká a v čeľustiach za rezákmi stály mohutné, takmer šabľovité tesáky (špicáky). Iných zubov bolo málo – to je jav u jašterov neobvyklý. Robustné telo niesli silné nohy s prstami zakončenými veľkými, ale tupými pazúrmi. Inostrancevia sa pravdepodobne zdržovala v priaznivejších oblastiach pozdĺž riek a živila sa nepochybne mäsitou potravou – so svojím chrupom by sa rastlinami nemohla uživiť.

Spôsob života

[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké šabľovité špicáky rodu Inostrancevia svedčia o dravom spôsobe života. Je možné, že dovoľovali lov veľkej koristi.

  • Inostrancevia alexandri[1]
  • Inostrancevia latifrons[2]
  • Inostrancevia uralensis
  • Inostrancevia vladimiri

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Amalitzky, V., 1922, "Diagnoses of the new forms of vertebrates and plants from the upper Permian of North Dvina", Bulletin de l’Academie des Sciences, Saint Petersburg, 6th series, v. 16, p. 329 – 340.
  2. Pravoslavlev, P. A., 1927, "Gorgonopsidae from Professor Amalitzki’s excavations in the northern Dvina" In: Excavations by Professor Amalitzki in the northern Dvina III: Akad. Nauk. Leningrad, p 117.