Preskočiť na obsah

Juraj II. Rákoci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juraj II. Rákoci
knieža Sedmohradska
Juraj II. Rákoci
Juraj II. Rákoci
Juraj II. Rákoci, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaRákociovci
Panovanie11. október 1648 – 7. jún 1660
PredchodcaJuraj I. Rákoci
NástupcaMichal I. Apafi
Biografické údaje
Narodenie30. január 1621
Šarišský Potok, Kráľovské Uhorsko
Úmrtie7. jún 1660 (39 rokov)
Oradea, Sedmohradsko
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecJuraj I. Rákoci
MatkaZuzana Lórantfiová
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJuraj II. Rákoci
(multimediálne súbory na commons)

Juraj II. Rákoci (maď. II. Rákóczi György; * 30. január 1621, Šarišský Potok – † 7. jún 1660, Veľký Varadín, Rumunsko) bol sedmohradské knieža, šarišský župan a vodca protihabsburského stavovského povstania v rokoch 16561660, ktorého ťaženia a výpravy sa odohrali mimo územia terajšieho Slovenska. Pochádzal zo šľachtického rodu Rákociovcov.

Pôvod a rodina

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa dňa 30. januára roku 1621 ako tretie dieťa Zuzany Lórantfiovej a neskoršieho sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákociho v meste Šarišský Potok. Bol najmladší z troch detí, pričom jeho starší súrodenci však umreli ešte v detskom veku, čím vyrastal ako najstarší syn v rodine. Vo veku devätnásť rokov získal funkciu váradskeho kapitána. Dňa 3. februára 1643 uzavrel sobáš so Žofiou Bátoriovou, pričom práve takýmto spôsobom sa dostali majetky rodu Bátori k Rákociovom. Z manželstva Juraja II. Rákociho a Žofie Bátoriovej vzišiel syn František, ktorý sa narodil v roku 1645.

Snaha zisku poľskej koruny

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Povstanie Juraja II. Rákociho

Po vypuknutí poľsko-švédskej vojny požiadal švédsky kráľ Karol X. Gustáv samotného Rákociho o vojenskú pomoc, za ktorú by dostal do vlastníctva územie južného a stredného Poľsko. Juraj II. Rákoci však dosť podcenil silu Sedmohradska a to aj napriek nesúhlasu Porty. Jeho spojenci ho nechali na bojisku osamoteného samého a následne stiahli svoje jednotky.[1]:103 Aj napriek úspešnému návratu domov mali jeho intervencie a následné retorzie na konci 50-tych rokov koniec rozkvetu Sedmohradska. Pomstychtivý osmanský sultán Mehmed IV. spočiatku dosadil na trón Sedmohradska najprv Františka Redeja, neskoršie Ákoša Barčaja. Sedmohradské stavy však znovu zvolili Rákociho v januári roku 1658. Následne sa Rákocimu podarilo zvíťazil nad Barčajom, dôsledkom čoho sa rozhodol vyraziť do boja proti tureckým vojskám, ktoré nivočili v Sedmohradsku. Na začiatku mája 1660 však Rákociho vojská utŕžili porážku v bitke pri Szászfenes (Floreşti).[2]:285 Na následky zranenia, ktoré utŕžil v bitke, zomrel vo Veľkom Varadíne (Oradea) dňa 7. júna 1660.[1]:121

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b MRVA, Ivan. Temné storočie : zlomové obdobia slovenských dejín : 1618 – 1718. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2021. 396 s. ISBN 978-80-8226-021-5.
  2. KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • DUCHOŇ, Jozef. František II. Rákoci a jeho Košice. 1. vyd. Košice : Interart, 2005. 135 s. ISBN 80-969169-4-7.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]