Preskočiť na obsah

Krompachy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krompachy
mesto
Námestie slobody
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Vodné toky Hornád, Slovinský potok
Nadmorská výška 379 m n. m.
Súradnice 48°54′50″S 20°52′26″V / 48,913889°S 20,873889°V / 48.913889; 20.873889
Rozloha 22,89 km² (2 289 ha) [1]
Obyvateľstvo 8 584 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 375,01 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1246[1]/1256[2]
Primátor Dárius Dubiňák[3] (SPOLU)
PSČ 053 42
ŠÚJ 543268
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie slobody 1
053 42 Krompachy
E-mailová adresa prednosta@krompachy.sk
Telefón 053 / 419 22 11
Fax 053 / 419 22 14
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Krompachy
Webová stránka: krompachy.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Krompašan[4]

Krompachy (nem. Krompach, Krombach, maď. Korompa, lat. Krompachinum)[5] sú mesto na východnom Slovensku na Spiši v Košickom kraji v okrese Spišská Nová Ves.

Mesto leží na pomedzí Volovských vrchov a Braniska, na sútoku Hornádu a Slovinského potoka. Územím mesta prechádza cesta II/547 a železničná trať Žilina – Košice. Spišská Nová Ves leží 27 km západne, Gelnica 20 km južne a Prešov 40 km východne.

Susedné obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Gelnica, Kaľava, Kolinovce, Richnava, Slovinky, Žakarovce, Kluknava a Spišské Vlachy

29. augusta, Banícka štvrť, Banská, Cintorínska, Družstevná, Hlavná, Hornádska, Horská, Júliusa Barča Ivana, kpt. Nálepku, Kúpeľná, Lesnícka, Lorencova, Maurerova, Mikuláša Šprinca, Mlynská, Námestie slobody, Partizánska, Poštová, Rázusova, Robotnícka, Sadová, Slovinská, SNP, Stará cesta, Stará Maša, Štúrova, Trangusova, Turistická, Veterná, Zemanská,

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Krompachy preteká rieka Hornád, do ktorej sa tu vlieva Slovinský potok.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva od roku 1880

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1880 2 003 351
1890 1 811 338
1900 4 731 452
1910 6 378 535
1921 5 575 593
1930 4 273 586
1950 3 786 747
1961 6 099 715
1970 6 250 831
1980 6 927 933
1991 8 252 731
2001 8 812 762

Jazykové a etnické zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Štatistický úrad SR

Národnosť (jazyk*) 2011 % 2001 % 1991 % 1930 % 1910 % 1880 %
slovenská 7378 84,24 7679 87,14 7556 91,57 2886 67,54 2440 38,26 1337 66,92
česká,moravská 30 0,34 50 0,57 69 0,84 0 0,00
maďarská 5 0,06 6 0,07 11 0,13 123 2,88 2560 40,14 29 1,45
rómska 139 1,59 736 8,35 572 6,93 0 0,00
rusínska, ukrajinská 15 0,18 7 0,08 14 0,17 4 0,09 13 0,20 0 0,00
ruská 1 0,01 1 0,01
nemecká 4 0,05 4 0,05 3 0,04 318 7,44 1063 16,67 525 26,28
poľská 12 0,14 8 0,09 16 0,19 101 1.58
chorvátska, srbská 0 0,00 0 0,00 155 2,43 0 0,00
židovská 0 0,00 0 0,00 184 4,31
bulharská 1 0,01 0 0,00
rumunská 46 0,72 0 0,00
ostatné,nezistené 1173 13,39 322 3,65 11 0,13 758 17,74 0 0,00 107 1,35
Radnica

Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatí kupci s rodinami.

V roku 1602 bola po dohode so zemepánom poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské banské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Čákiovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb.

Začiatok priemyselného rozvoja nastal v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa zemepán A. V. Čáki vzdal svojich práv a nárokov voči mestu.

Na prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň najväčší rozmach. Železiareň zamestnávala viac ako polovicu obyvateľov (3500 zo 6500) a jej produkcia dosahovala 85 tisíc ton železa a viac ako 100 tisíc ton ocele ročne, čím sa stala najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v Krompachoch prvá vodná elektráreň na Slovensku s výkonom 22 kW[6].

V dôsledku ekonomickej, sociálnej krízy po I. svetovej vojne a zápasu o Slovensko medzi Maďarskom a Česko-Slovenskom sa zhoršila politická situácia v meste, čo vyvrcholilo v rozhodnutí zrušenia železiarní.

V roku 1948 sa začal budovať elektrotechnický závod a v roku 1951 sa obnovila prevádzka v medenej hute. Obe prevádzky fungujú dodnes.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky Kostol sv. Jána apoštola, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1774. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Úpravami prešla v rokoch 1885, 1912 a 1949. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami a českými plackami. Nachádza sa tu hlavný oltár, bočné oltáre a kazateľnica z roku 1912 od Jozefa Rifessera z Tirolska. Zo staršieho zariadenia pochádzajú lavice v štýle luiséz. Autorom výmaľby kostola je Július Ádám, vitráže vytvoril Walfes Gida. Organ z roku 1915 je dielom firmy Otto Rieger. Fasády kostola sú členené bosovanými pilastrami a elipsovo ukončenými oknami so šambránami a nadokennými festónmi. Veža je bohato členená pilastrami a kordónovými rímsami. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.[7]
  • Čákiovský kaštieľ, jednopodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z roku 1727. Fasády sú členené troma rizalitmi lemovanými lizénami, stredný rizalit so vstupným schodiskom je ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná majú ostenia s uchami, nad oknami sú štukové medailóny a prelamované rímsy.[8]
  • Kaplnka sv. Jána Nepommuckého, baroková stavba vo forme edikuly, z roku 1776. Pôvodne bola súčasťou oplotenia kaštieľa. Kaplnka sa do ulice otvára polkruhovým portálom s klasicistickou mrežou. Portál je lemovaný pilastrami s motívom reliéfnych mušlí.[9] Nad portálom je vročenie. Strecha je pokrytá šindľom.
  • Železiarsky hámor v Starej Maši, trojpodlažná klasicistická industriálna stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1852. Založila ju akciová spoločnosť Krompašské železiarske ťažiarstvo, ktorá vznikla v roku 1841. Používal sa na výrobu železiarskeho materiálu ako rúr, strojárenských súčiastok a kachieľ.[10]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1883. Stojí na mieste staršej tolerančnej stavby z rokov 1789-1790. Z tohto objektu sem bolo prenesené neskorobarokové zariadenie, oltár a krstiteľnica. Fasády kostola sú členené opornými piliermi, polkruhovo ukončenými oknami s nadokennými rímsami a korunnou rímsou s oblúčkovým vlysom. Veža je v spodnej úrovni štvorcová s opornými pilermi, v hornej časti oktogonálna, ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. V tympanóne polkruhového ústupkového portálu v podveží je banícky symbol, nad portálom je vročenie vzniku stavby.[11]
  • Socha Krista na kríži, neobaroková socha z roku 1887. Nachádza sa severne od rímskokatolíckeho kostola.[12]
  • Malá vodná elektráreň, technická pamiatka, dvojpodlažná trojtraktová modernistická stavba na pôdoryse štvorca, z roku 1931. Stojí na mieste staršej elektrárne z roku 1889, ktorá bola prvou stavbou tohto typu na východnom Slovensku. Úpravami prešla v roku 1976.[13]

Mesto disponuje základnými prostriedkami pre lokálne kultúrne aktivity – domom kultúry, knižnicou.

Osobitné postavenie v miestnych kultúrnych zložkách majú dychová hudba a Robotnícky spevokol, ktoré vznikli v roku 1912. Mládež vystupujúca vo folklórnom súbore Krompašan Spiša. Následníci im vyrastajú v detskom folklórnom súbore Krompašanček a speváckom zbore Vánok. Kulisu rôznych podujatí dopĺňajú tri skupiny mažoretiek.[14]

  • Gymnázium, Súkromná stredná odborná škola SEZ Krompachy[15]
  • Základné školy[16]
  • Materské školy[17]
  • Základná umelecká škola, Centrum voľného času Prima[18]
Panoráma mesta

Šport v minulosti aj súčasnosti zaujíma významné postavenie v záujmoch obyvateľov. Dominuje basketbal mužov (I. liga), futbal a stolný tenis, pôsobenie týchto športových kolektívov presahuje regionálny rámec. Pestré terény a krásne prírodné scenérie lákajú turistov, horských cyklistov a bežcov na lyžiach.

Vybudovaním špičkového lyžiarskeho areálu Plejsy mesto nadväzuje na mnohoročné výnimočné postavenie v alpskom lyžovaní na Slovensku.

Športové dianie v meste je sústredené najmä v Mestskom športovom klube, ktorý združuje oddiel stolnotenisový, karate, turistický, cykloturistický, ZRTV, hokejbalový, triatlon-duatlon-maratón. Aktívny je tiež Futbalový klub s ambíciami na III. ligu ale aj Basketbalový klub po účinkovaní v I. lige.

Pre športovcov je k dispozícii lyžiarsky areál na Plejsoch, futbalový štadión na ulici SNP, telocvičná hala a krytý plavecký bazén na Maurerovej ulici, tenisový kurt na Trangusovej ulici, prírodné klzisko na multifunkčnom ihrisku pod Okruhliskom, multifunkčné ihrisko na ul. Maurerovej, Street Work Out-ové ihrisko na ul. Maurerovej a taktiež viacúčelová stolnotenisová herňa.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Viktor Lorenc (* 1843 – † 1915), hlavný inžinier krompašských železiarní, priekopník vysokohorskej turistiky na Slovensku, priekopník cyklistiky

Partnerské mestá [19]

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Krompašan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. Začiatky elektrárenstva do roku 1918 [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  7. Krompachy – Kostol sv. Jána apoštola [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Krompachy [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Krompachy – Kaplnka sv. Jána Nepommuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Železiarsky hámor v Starej Maši [online]. Oficiálne stránky mesta Krompachy. Dostupné online.
  11. Krompachy – Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  14. Krompachy portál [online]. . Dostupné online. Archivované 2009-04-13 z originálu.
  15. Krompachy portál [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-08-20 z originálu.
  16. Krompachy portál [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-08-20 z originálu.
  17. Krompachy portál [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-08-20 z originálu.
  18. Krompachy portál [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-08-20 z originálu.
  19. Krompachy portál [online]. . Dostupné online. [nefunkčný odkaz]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krompachy

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]