Preskočiť na obsah

Kyselina nikotínová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyselina nikotínová
Kyselina nikotínová
Kyselina nikotínová
Kyselina nikotínová
Kyselina nikotínová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C6H5NO2
Systematický názov kyselina pyridín-3-karboxylová
Synonymá niacín
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 123,111 g/mol
Ďalšie informácie
Číslo CAS 59-67-6
ChemSpider 913
SMILES OC(=O)c1cccnc1
3D model (JSmol) Interaktívny 3D model
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina nikotínová je organická zlúčenina a jeden z vitamérov vitamínu B3.[1] Niekedy sa označuje i názvom niacín,[2] tento názov však niekedy zahŕňa i jej deriváty. V tele sa premieňa na nikotínamidadeníndinukleotid (NAD) a nikotínamidadeníndinukleotidfosfát (NADP).[3]

Rastliny a zvieratá ju tvoria z aminokyseliny tryptofánu.[4] Kyselina nikotínová je zvyčajne prijímaná v potrave, napríklad v mäse, hydine, rybách ako sú tuniak a losos a v menšom množstve v potravinách ako sú orechy, strukoviny a semienka.[1][5] Kyselina nikotínová sa používa ako doplnok stravy na liečbu pelagry, čo je choroba spôsobená nedostatkom niacínu. Medzi symptómy pelagry patria lézie na koži a ústach, anémia, bolesť hlavy a únava.[6] V mnohých krajinách sa kyselina nikotínová pridáva do pšeničnej múky a produktov z iných zŕn, čím sa znižuje výskyt pelagry.[1][7]

Amid kyseliny nikotínovej, nikotínamid, je súčasťou koenzýmov nikotínamidadeníndinukleotidu (NAD) a nikotínamidadeníndinukleotidfosfátu (NADP). Aj keď sú kyselina nikotínová a nikotínamid ekvivalentné z hľadiska funkcie ako vitamínu, nikotínamid nemá tie isté farmakologické a hypolipidemické účinky ako kyselina nikotínová, čo znamená, že tento amid neznižuje hladinu cholesterolu a nespôsobuje červenanie pokožky.[8][9] Nikotínamid sa odporúča ako liečba nedostatku kyseliny nikotínovej, pretože ho možno podať v dostatočných množstvách bez červenania pokožky, ktoré je pokladané za nežiaduci účinok.[10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Niacin [online]. Micronutrient Information Center, Linus Pauling Institute, Oregon State University, Corvallis, OR, 8 October 2018. Dostupné online. Archivované 2019-09-12 z originálu.
  2. ZDRAVOPEDIA.SK. Vitamín B3 (Niacín) [online]. Zdravopedia.sk, [cit. 2023-07-29]. Dostupné online.
  3. ŠKÁRKA, Bohumil; FERENČÍK, Miroslav. Biochémia. 3. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1992. ISBN 80-05-01076-1. S. 533.
  4. INSTITUTE OF MEDICINE. Dietary Reference Intakes for Thiamin, Riboflavin, Niacin, Vitamin B6, Folate, Vitamin B12, Pantothenic Acid, Biotin, and Choline. Washington, DC : The National Academies Press, 1998. ISBN 978-0-309-06554-2. Niacin, s. 123–149.
  5. Niacin Fact Sheet for Health Professionals [online]. Office of Dietary Supplements, US National Institutes of Health, 3 June 2020. Dostupné online. Archivované 2020-06-23 z originálu.
  6. Pellagra: dermatitis, dementia, and diarrhea. International Journal of Dermatology, January 2004, s. 1–5. DOI10.1111/j.1365-4632.2004.01959.x. PMID 14693013.
  7. Why fortify? [online]. Food Fortification Initiative, 2017. Dostupné online. Archivované 2017-04-04 z originálu.
  8. Niacin versus niacinamide. CMAJ, October 1992, s. 990. PMID 1393911.
  9. Niacin requirements for genomic stability. Mutation Research, May 2012, s. 14–20. Dostupné online [cit. 2019-07-03]. DOI10.1016/j.mrfmmm.2011.11.008. PMID 22138132.
  10. World Health Organization (2000). Pellagra And Its Prevention And Control In Major Emergencies (Report). World Health Organization (WHO). hdl:10665/66704. WHO/NHD/00.10.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Niacin na anglickej Wikipédii.