Preskočiť na obsah

Mandejstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kópia knihy Ginza Rabba v arabskom preklade
Kópia knihy Ginza Rabba v arabskom preklade

Mandejstvo, niekedy známa aj ako nasoraizmus alebo sabianizmus,[1] je gnostické, monoteistické a etnické náboženstvo s gréckymi, iránskymi a židovskými vplyvmi.[2][3]  Jeho prívrženci, Mandejci, uctievajú Adama, Ábela, Šéta, Enocha, Noema, Šemera, Arama a najmä Jána Krstiteľa. Mandejci považujú Adama, Šéta, Noema, Šemera a Jána Krstiteľa za prorokov, pričom Adam je zakladateľom náboženstva a Ján je najväčším a posledným prorokom.[4]

Mandejci hovoria východnou aramejčinou známou ako mandejčina. Názov  „mandejci" pochádza z aramejského manda, čo znamená poznanie.[5] Na Blízkom východe, ale mimo svojej komunity, sú mandejci známejší ako Ṣubba (singulár: Ṣubbī), alebo ako sabiáni. Termín Ṣubba je odvodený od aramejského koreňa, ktorý súvisí s krstom. Termín Sabiáni je odvodený od tajomnej náboženskej skupiny, ktorá sa v Koráne spomína trikrát. K názvu tejto neidentifikovanej skupiny, o ktorej sa v Koráne naznačuje, že patrí k  „ľudu Knihy", sa v minulosti hlásili mandejci, ako aj viaceré iné náboženské skupiny, aby získali právnu ochranu (dhimmi), ktorú ponúka islamské právo.[6] Príležitostne sa mandejci nazývajú aj  „kresťania svätého Jána" v presvedčení, že sú priamym pokračovateľom učeníkov svätého Krstiteľa. Ďalší výskum však ukazuje, že ide o nesprávne pomenovanie, pretože mandejci považujú Ježiša za falošného proroka.[7][8]

Podľa Jorunna Jacobsena Buckleyho a ďalších vedcov, ktorí sa špecializujú na mandejstvo, ich pôvod siaha do obdobia pred približne pred dvetisíc rokmi v oblasti Palestíny a následne sa kvôli prenasledovaniu presunuli na východ.[9] Iní tvrdia, že pôvod je v juhozápadnej Mezopotámii.[10] Niektorí vedci však zastávajú názor, že mandejstvo je staršie a siaha až do predkresťanských čias.[11] Samotní mandejci tvrdia, že ich náboženstvo predchádzalo judaizmu, kresťanstvu a islamu ako monoteistická viera.[12] Mandejci veria, že sú priamymi potomkami Šemerovho syna Noema v Mezopotámii.[13] Tiež veria, že sú priamymi potomkami pôvodných nasorských mandejských učeníkov Jána Krstiteľa v Jeruzaleme.[14]

Základné učenie viery je známe ako Nāṣerutā. Znalosť (manda) je tiež zdrojom termínu mandejizmus, ktorý zahŕňa celú ich kultúru, rituály, presvedčenie a vieru spojenú s učením Nāṣerutā. Stúpenci mandejizmu sa nazývajú mandejci, ale môžu sa nazývať aj nasoréni (nazoréni), gnostici (využívajúc grécke slovo gnosis pre poznanie) alebo sabiáni.[15]

Toto náboženstvo sa praktizovalo predovšetkým v okolí dolného toku riek Karún, Eufrat a Tigris a riek, ktoré obklopujú vodnú cestu Šatt al-Arab, časť južného Iraku a provincie Chúzistan v Iráne. Predpokladá sa, že na celom svete žije 60 000 až 70 000 mandejcov.[16] Až do vojny v Iraku žili takmer všetci v Iraku.[17] Mnohí mandejskí Iračania odvtedy opustili svoju krajinu kvôli nepokojom, ktoré spôsobila invázia do Iraku v roku 2003 a následná okupácia americkými ozbrojenými silami, a s tým súvisiaci nárast sektárskeho násilia zo strany extrémistov.[18] Do roku 2007 klesol počet mandejcov v Iraku na približne 5 000.[19]

Mandejci ostávajú oddelení. Správy o nich a o ich náboženstve pochádzajú predovšetkým od cudzincov: najmä od Júliusa Heinricha Petermanna, orientalistu;[20] ako aj od Nicolasa Siouffiho, sýrskeho kresťana, ktorý bol v roku 1887 francúzskym vicekonzulom v Mosule,[21] a britskej kultúrnej antropologičky lady E. S. Drowerovej. Existuje skorá, aj keď veľmi zaujatá správa francúzskeho cestovateľa Jeana-Baptistu Taverniera z 50. rokov 16. storočia.[22]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Termín „Nasorský" (doslova „z Nazaretu") sa používa pre zasvätených Mandajcov. Termín „Sabiánstvo" je odvodený od tajomných sabiánov spomínaných v Koráne, pričom k tomuto názvu sa historicky hlásilo niekoľko náboženských skupín.
  2. RUDOLPH, Kurt; DULING, Dennis C.; MODSCHIEDLER, John. Problems of a History of the Development of the Mandaean Religion. History of Religions, 1969, s. 210–235. Dostupné online. ISSN 0018-2710.
  3. AL-SAADI, Qais; AL-SAADI, Hamed. Ginza Rabba. 2nd. vyd. Germany : Drabsha, 2019.
  4. Brikhah S. Nasoraia. Sacred Text and Esoteric Praxis in Sabian Mandaean Religion [online]. 2012. Dostupné online.
  5. FONTAINE, Petrus Franciscus Maria. Dualism in ancient Iran, India and China. [s.l.] : Brill, January 1990. Dostupné online. ISBN 9789050630511.
  6. De Blois,1960–2007
  7. Friar of Ignatius of Jesus (Carlo Leonelli) and the First "Scholarly" Book on Mandaeaism (1652). ARAM Periodical, 2004, s. 25–46. ISSN 0959-4213.
  8. BURKITT, F. C.. The Mandaeans. The Journal of Theological Studies, 1928, s. 225–235. Dostupné online. ISSN 0022-5185.
  9. PORTER, Tom. Religion Scholar Jorunn Buckley Honored by Library of Congress [online]. 22 December 2021. Dostupné online.
  10. Mandaeanism religion [online]. . Dostupné online.
  11. DUCHESNE-GUILLEMIN, Jacques. Etudes mithriaques. Téhéran : Bibliothèque Pahlavi, 1978. S. 545.
  12. The People of the Book and the Hierarchy of Discrimination [online]. . Dostupné online.
  13. DROWER, Ethel Stefana. The Mandaeans of Iraq and Iran. [s.l.] : Oxford At The Clarendon Press, 1937.
  14. DROWER, Ethel Stefana. The Haran Gawaita and the Baptism of Hibil-Ziwa. [s.l.] : Biblioteca Apostolica Vatican, 1953.
  15. Häberl & McGrath 2019
  16. THALER, Kai. Iraqi minority group needs U.S. attention [online]. March 9, 2007. Dostupné online.
  17. DEUTSCH, Nathaniel. Save the Gnostics [online]. 6 October 2007. Dostupné online.
  18. CRAWFORD, Angus. Iraq's Mandaeans 'face extinction' [online]. 4 March 2007. Dostupné online.
  19. Deutsch, Nathaniel (6 October 2007). „Save the Gnostics". The New York Times.
  20. FOERSTER, Werner. Gnosis: A Selection of Gnostic texts. [s.l.] : Oxford University Press, 1974. ISBN 9780198264347. S. 126.
  21. LUPIERI, Edmundo. The Mandaeans: The Last Gnostics. [s.l.] : Wm. B. Eerdmans Publishing, 2001. Dostupné online. ISBN 9780802833501.
  22. TAVERNIER, J.-B.. The Six Voyages of John Baptista Tavernier. [s.l.] : [s.n.], 1678. Dostupné online. S. 90–93.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mandejstvo

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mandaeism na anglickej Wikipédii.