Preskočiť na obsah

Sabelianizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sabelianizmus predstavuje jednu z podôb modalizmu, teologický názor, ktorý na začiatku 3. storočia šíril najmä Sabellius v Ríme.

Predmet sabelianizmu

[upraviť | upraviť zdroj]

Sabellius učil, že existujú božské monády, ktoré sa zjavujú ako Otec, Syn a Duch Svätý. Boh sa ako Otec zjavuje, keď je stvoriteľ a zákonodárca, ako Syn, keď je vykupiteľ a ako Duch, keď daruje milosť. To sú tri modi, ktoré zjavujú jednu a tú istú božskú osobu. Logos predstavoval pre Sabellia a pre Pavla zo Samostaty manifestáciu Božieho rozumu. Trojica sa teda v Bohu týka iba vzťahov v sebe jediného Boha voči sebe a voči svetu. Vtelením Boh prestáva byť Otcom, nanebovstúpením prestáva byť Synom. Sabelianizmus odsúdila synoda v Ríme roku 262. Modalistickú a sabeliánsku náuku vyznávajú dnes niektoré skupiny svätodušného hnutia.