Preskočiť na obsah

Tarcisio Bertone

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tarcisio kardinál Bertone
kardinál Svätej rímskej cirkvi
kardinál – emeritný štátny sekretár
Tarcisio Bertone
Erb Tarcisio kardinál Bertone
Fidem custodire, concordiam servare
Chráňte vieru, zachovajte jednotu
Tarcisio Bertone - podpis
Štát pôsobeniaTaliansko Taliansko
Vatikán Vatikán
Funkcie a tituly
Camerlengo
20072014
Predchodca Eduardo Martínez Somalo Jean-Louis Tauran Nástupca
Kardinál štátny sekretár
20062013
Predchodca Angelo Sodano Pietro Parolin Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Narodenie2. december 1934 (89 rokov)
Romano Canavese
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaSaleziáni Don Bosca
Večné sľuby3. december 1950 (16 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka1. júl 1960 (25 rokov)
Albino Mensa
Biskup
Menovanie4. jún 1991 (56 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia1. august 1991 (56 rokov)
SvätiteľAlbino Mensa
SpolusvätiteliaLuigi Bettazzi
Carlo Cavalla
Kardinál
Menovanie21. október 2003 (68 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeňkardinál-biskup
Odkazy
Tarcisio Bertone na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Tarcisio Bertone

Tarcisio Bertone SDB (* 2. decembra 1934, Romano Canavese) je taliansky salezián a kardinál, bývalý arcibiskup janovský (2002 – 2006), emeritný kardinál štátny sekretár Vatikánu a camerlengo.

Narodil sa 2. decembra 1934 v Romano Canavese, blízko Turína, ako piate z ôsmich detí. Základného vzdelania sa mu dostalo vo Valdocco v Turíne. V Turíne tiež absolvoval strednú školu Liceo Salesiano Valsalice, ktorú prevádzkovali saleziáni. Tu hral futbal, ktorý si obľúbil.

Po strednej škole nastúpil do noviciátu u saleziánov dona Bosca v Pinerolo. Večné sľuby zložil 3. decembra 1950.

Na kňaza bol vysvätený 1. júla 1960 biskupom Albino Mensa, ktorý ho poslal na teologickej štúdium do ​​Turína, kde získal licenciát teológie po vypracovaní práce o tolerancii a náboženskej slobode. Potom pokračoval v štúdiách v Ríme, kde získal licenciát a neskôr doktorát z kánonického práva na tému: Riadenie cirkvi v myslení pápeža Benedikta XIV.

Kňazská služba a akademická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1967 vyučoval morálnu teológiu na Ateneo Salesiano v Ríme, ktorý sa v roku 1973 stal Pápežskou saleziánskou univerzitou. Na tejto univerzite tiež vyučoval mnoho rokov medzinárodné právo a práva menšín. Pri revízii kódexu kanonického práva spolupracoval v jej poslednej fáze a vyvíjal úsilie k jej prijatiu partikulárnymi (miestnymi) cirkvami. V roku 1988 patril do skupiny kňazov, ktorí sprevádzali vtedajšieho kardinála Josepha Ratzingera pri rokovaní o zmierenie s arcibiskupom Marcelom Lefebvre. V roku 1989 sa stal rektorom Pápežskej saleziánskej univerzity.

Arcibiskup vo Vercelli

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 4. júna 1991 bol menovaný na arcibiskupa vo Vercelli, najstaršej diecézy v Piemonte. Na biskupa bol vysvätený 1. augusta 1991 biskupom Albinom Mensa, spolusvätiteľmi boli biskupi Luigi Bettazzi a Carlo Cavalla. 28. januára 1993 bol v talianskej biskupskej konferencii menovaný predsedom komisie Pax et Iustitia.

Sekretár Kongregácie pre náuku viery

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 13. júna 1995 bol menovaný sekretárom Kongregácie pre náuku viery. Z titulu tejto funkcie ho Ján Pavol II. poveril zverejnením tretieho fatimského tajomstva.

Kardinál štátny sekretár

[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2002 bol menovaný janovským arcibiskupom, pri konzistóriu 21. októbra 2003 bol vymenovaný za kardinála. Pápež Benedikt XVI. ho potom, čo odišiel na odpočinok Angelo Sodano, povýšil 22. júna 2006 na kardinála štátneho sekretára. Tejto funkcie sa ujal 15. septembra toho istého roka. O necelý rok neskôr, 4. apríla 2007 ho Benedikt XVI. menoval camerlengom. Od rezignácie Benedikta XVI. až do začiatku pontifikátu pápeža Františka formálne viedol cirkev a bol hlavným predstaviteľom Vatikánu. Jeho rezignáciu na funkciu štátneho sekretára pápež František prijal dňa 31. augusta 2013, pričom ho požiadal, aby zastával funkciu až do 15. októbra 2013.[1]

Dňa 20. decembra 2014 rezignoval na post camerlenga a jeho nástupcom sa stal kardinál Jean-Louis Tauran[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tarcisio Bertone na českej Wikipédii.

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Dionigi Tettamanzi
Arcibiskup janovský
2002 – 2006
Nástupca
Angelo Bagnasco
Predchodca
Angelo Sodano
Kardinál štátny sekretár
2006 – 2013
Nástupca
Pietro Parolin
Predchodca
Eduardo Martínez Somalo
Camerlengo
2007 – 2014
Nástupca
Jean-Louis Tauran