Preskočiť na obsah

Vojsko v meste Prešov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Budova vojenského veliteľstva

Stručné dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, lebo sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. A až tu niekde siahajú počiatky vojenstva v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho Uhorska pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.[1]

Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku 1374, kedy dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15 ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku 1604 kedy vypuklo prvé z celého radu protihabsburských povstaní uhorských stavov až do roku 1710, kedy mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bolo mesto Prešov mnohokrát obliehané rôznymi vojskami povstalcov ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: Bočkajovi povstalci, vojska generála Basta, povstalci Juraja I. Rákociho, Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, Tököliho povstanie, Prešovské jatky generála Caraffu a povstalci vedení Františkom II. Rákocim. Prešov potom až do roku 1848 rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.[2]

Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Mesto vytvorilo národnú gardu a vyzbrojilo aj niekoľko desiatok dobrovoľníkov. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl. Napríklad: cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku 1900 kedy zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov.

Priestor popravy

Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy prvej svetovej vojny a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo 1. novembra 1918 pod vplyvom revolúcie v Budapešti, odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom. V noci z 31.10. na 1.11.1918 ozbrojení vojaci a civilisti rabovali vojenské sklady a obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil účastníkov vzbury štatariálny súd na trest smrti. Ten istý deň 1. novembra 1918 v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura.[3] Bola to najkrvavejšia udalosť od Prešovských jatiek (1687). Touto udalosťou sa zavŕšila jedna z dôležitých etáp vojenstva v meste Prešov.[4] Udalosť pripomína aj pamätná tabuľa, ktorá bola umiestnená na severnom múre konkatedrály svätého Mikuláša a je na nej napísaný tento text: "Pri tomto kostolnom múre zastrelili 1. novembra 1918 34 vojakov a občanov odsúdených na smrť podľa stanného práva za účasť na vzbure 31.októbra 1918, ktorá vznikla pod vplyvom VOSR." Poznámka: zrejme pre chyby v texte bola v roku 1990 pamätná tabuľa sňatá a uložená do depozitu farského úradu v Prešove. Podľa "Evidencia národných kultúrnych pamiatok na Slovensku" je "Pamätný priestor" pri severnej strane konkatedrály vedený ako NKP číslo 707-1443/0 a "Pamätná tabuľa" na vzburu vojakov je vedená ako NKP číslo 707-3301/2

V medzivojnovom období 19181939 sídlili v Prešove tieto vojenské útvary : posádkové veliteľstvo, posádková nemocnica, 67. peší pluk – náhradný prápor, delostrelecký pluk č.111 – náhradná batéria, horský delostrelecký pluk č.202 – náhradná batéria a doplňovacie okresné veliteľstvo.[5] Začiatky vojenského letectva v Prešove siahajú do roku 1939. Do vzdušných zbraní vtedy zaradili rotu VGPL 3, ktorej vyššie veliteľstvo bolo v Spišskej Novej Vsi. 9. septembra už existovalo aj poľné letisko Išľa pri Prešove. Od 1.1.1940 bolo zriadené Veliteľstvo divíznej oblasti 3 (VDO 3) Prešov, ktorému bola podriadená letecká Peruť II zo Spišskej Novej Vsi. [6]

Dôležité vojenské útvary a zväzky sídliace v Prešove

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 4. júla 1945, krátko po skončení druhej svetovej vojny, boli na území Československa vojenské útvary reorganizované podľa vzoru Červenej armády. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva:

Velitelia vojenskej posádky Prešov

[upraviť | upraviť zdroj]

[7] Od roku 1960 kedy sa z Košíc do Prešova presťahovalo vojenské veliteľstvo 18. streleckej divízie vojenskej posádke v meste Prešov velili:[8]

Generáli – prešovskí rodáci

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1918 boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v meste Prešov [12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.13
  2. Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.26
  3. HRONSKÝ, Marián; KRIVÁ, Anna; ČAPLOVIČ, Miloslav. Vojenské dejiny Slovenska. Zväzok IV 1914 – 1939. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1996. 264 s. ISBN 80-88842-05-0. S. 82.
  4. Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.33
  5. HRONSKÝ, Marián; KRIVÁ, Anna; ČAPLOVIČ, Miloslav. Vojenské dejiny Slovenska. Zväzok IV 1914 – 1939. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1996. 264 s. ISBN 80-88842-05-0. S. 142 – 145.
  6. RAJNINEC, Juraj. Slovenské letectvo 1939 - 1944. Zväzok 1 1939 – 1944. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1997. 160 s. ISBN 80-88842-09-3 (1.zv) Chybné ISBN. S. 33, 47, 53.
  7. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-11-19]. Dostupné online. Archivované 2015-11-19 z originálu.
  8. 2. armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2. armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7
  9. http://vojenstvi.cz/vasedotazy_94.htm, otázka č.1398
  10. http://mbpo.mil.sk/82322/?pg=1
  11. https://veps.mil.sk/100156/?pg=1
  12. Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009
  13. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-05-12]. Dostupné online. Archivované 2018-01-15 z originálu.
  14. https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-vojenskych-a-policajnych-generalov/
  • 2. armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2. armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 20
  • Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.
  • Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009,
  • [1] Archivované 2015-11-19 na Wayback Machine Velitelia prešovskej posádky - foto

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]