Matématik
Apparence
![](http://178.128.105.246/content-http-upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c2/CMAP_-_Centre_de_Math%C3%A9matiques_Appliqu%C3%A9es_de_l%27Ecole_polytechnique.jpg/220px-CMAP_-_Centre_de_Math%C3%A9matiques_Appliqu%C3%A9es_de_l%27Ecole_polytechnique.jpg)
Matématik-ya (oben matématik-a) sa roun ansanm di konésans abstrè réziltan di rézonnman lojik apliké à dé òbjè divèr tèl ki nonm-yan, fòrm-ya, striktir-ya ké transfòrmasyon-yan. Li sa osi domenn-an di sasé ki ka dévlopé so konésans, ensi ki disiplin-a ki ka anségné yé.
Li ka posédé plizyò branch tèl ki : aritmétik-a, aljèb-a, analiz-a, jéyométri-a, lojik matématik, etc. I ka ègzisté égalman roun sèrtenn séparasyon ant matématik pir ké matématik apliké.
Matématik-ya ka distengé yé kò dé ròt syans pa roun rapòr partikilyé o réyèl pas òbsèrvasyon é èspéryans pa ka poté so kò asou dé òbjè fizik.