Preskočiť na obsah

Apoštol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Da Vinciho Posledná večera. 12 apoštolov s Ježišom Kristom uprostred.

Apoštol (gr. ἀπόστολος = posol) je termín používaný v Novom zákone. Môže znamenať:

  • najbližších učeníkov Ježiša Krista, ktorých si sám osobitne povolal a neskôr vyslal do rôznych končín ohlasovať svoje učenie, aby mohli hlásať jeho učenie, robiť zázraky a zúčastniť sa na poslednom súde.
  • Ježiš Kristus sa tiež sám nazýva Apoštolom, teda vyslancom Boha (List Hebrejom 3, 1).
  • Pavol, apoštol pohanov, ktorého v rámci videnia povolal hlásať evanjelium sám Ježiš (nepatril k Dvanástim Apoštolom)
  • všetkých tých, ktorých apoštoli vybrali, aby hlásali evanjelium.
  • ľudí, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštoli, a nie sú, to sú falošní apoštoli.
  • všeobecne: posla; horlivého hlásateľa akejkoľvek idey
  • knihu – apoštolár alebo priamo čítanie perikopy z apoštolára

Dvanásti apoštoli

[upraviť | upraviť zdroj]

Apoštolov bolo dvanásť, všetci boli muži. Ich mená môžeme nájsť v Evanjeliu podľa Matúša 10, 2 – 4, Evanjeliu podľa Marka 3, 16 – 19 a Evanjeliu podľa Lukáša 6, 13 – 16. Nový Zákon apoštolov označuje aj ako Dvanástich:

Po Ježišovom odchode bolo prvoradou úlohou apoštolov hlásať spasenie v mene Ježiša Krista, blízky príchod Božieho kráľovstva a šíriť evanjelium pokojnou cestou medzi všetky národy. Obraz apoštolského kolégia sa v myšlienkovom svete raného kresťanstva vytvára postupne. Číslo 12 má symbolický význam: naznačuje, že apoštoli sú zakladateľmi nového Izraela (pozostávajúceho z dvanástich kmeňov). Preto bolo potrebné po zrade apoštola Judáša, ktorý sa obesil, žrebom určiť za dvanásteho apoštola svätého Mateja (Skutky apoštolov 1, 23 – 26).

Apoštoli v dejinách Cirkvi

[upraviť | upraviť zdroj]
Dvanásť apoštolov s Ježišom Kristom na ikone od Šimona Ušakova (1685).

Za nástupcov apoštolov, nie za apoštolov samotných, sú v katolíckej a pravoslávnej cirkvi považovaní biskupi. Protestantizmus veriacich na laikov a klérus nedelí, preto sa jeho kazatelia ani denominační vodcovia za nástupcov apoštolov nepovažujú.

Apoštolskí otcovia, skupina autorov kresťanských spisov z 1. polovice 2. storočia, sa pokladajú za žiakov apoštolov a keďže boli očitými svedkami apoštolov, ich spisy požívajú v kresťanstve veľkú autoritu.

V širšom zmysle sa za apoštolov považujú tiež tí, ktorí priniesli kresťanskú vieru niektorému národu alebo krajine. V byzantskom obrade sa takíto svätci titulujú ako rovnoapoštoli alebo apoštolom rovní.[1] Niekoľko príkladov:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Andrej Škoviera: Svätí sedmopočetníci. [online]. . Dostupné online.


Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Apoštol
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apoštol