Preskočiť na obsah

Ištarina brána

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ištarina brána v Pergamonskom múzeu v Berlíne
Ištarina brána v Pergamonskom múzeu v Berlíne.

Ištarina brána bola ôsma brána do vnútorného mesta Babylonu (v oblasti dnešného mesta Hilla, guvernorát Bábil, Irak). Bola postavená približne v roku 575 pred Kr. na príkaz kráľa Nebukadnesara II. na severnej strane mesta. Bola súčasťou veľkolepej opevnenej procesiovej cesty vedúcej do mesta.

Pôvodná stavba bola dvojbrána s menšou čelnou bránou a väčšou a veľkolepejšou zadnou časťou.[1] Steny boli dokončené z glazovaných tehál väčšinou modrej farby, pričom v nízkych reliéfoch boli v intervaloch zobrazené zvieratá a božstvá (tiež z farebných tehál). Brána bola vysoká 15 metrov a pôvodné základy siahali ďalších 14 metrov pod zem.[2]

Nemecký archeológ Robert Koldewey viedol vykopávky na tomto mieste v rokoch 19041914. Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 bola menšia čelná brána zrekonštruovaná v Pergamonskom múzeu v Berlíne.[3]

Ďalšie panely z priečelia brány sa nachádzajú v mnohých ďalších múzeách po celom svete.

Na fasáde irackého veľvyslanectva v Pekingu v Číne sa nachádza replika Ištarinej brány.[4] Fasáda irackého veľvyslanectva v Ammáne v Jordánsku tiež evokuje Ištarinu bránu.[5]

Jeden z drakov zdobiacich bránu
Jeden z drakov zdobiacich bránu.

Kráľ Nebukadnesar II. vládol v rokoch 604 - 562 pred Kr., teda na vrchole Novobabylonskej ríše. Je známy ako biblický dobyvateľ, ktorý si podmanil Jeruzalem.[6] Nariadil výstavbu brány a zasvätil ju babylonskej bohyni Ištar. Brána bola postavená z glazovaných tehál so striedajúcimi sa radmi basreliéfov muššú (drakov), aurochov (býkov) a levov, ktoré symbolizovali bohov Marduka, Hadada a Ištar.[7]

Nápis Nebukadnesara II.

[upraviť | upraviť zdroj]
Klinový nápis na Ištarskej bráne v Pergamonskom múzeu v Berlíne
Klinový nápis na Ištarinej bráne v Pergamonskom múzeu v Berlíne.

Nápis na Ištarinej bráne je napísaný akkadským klinovým písmom v bielych a modrých glazovaných tehlách a bol venovaním Nebukadnesara na vysvetlenie účelu brány. Nápis na stene Ištarinej brány je 15 metrov vysoký a 10 metrov široký a obsahuje 60 riadkov písma. Nápis vznikol približne v rovnakom čase ako samotná brána, teda okolo rokov 605 – 562 pred Kr.[8]

Nebukadnesar, babylonský kráľ, zbožný knieža ustanovený z vôle Marduka, najvyšší kňazský knieža, miláčik Nabu, ozajstný rozvážlivec, ktorý sa naučil prijímať múdrosť, ktorý pochopil ich (Marduka a Nabu) božskú podstatu a vzdáva úctu ich Veličenstvu, neúnavný správca, ktorému vždy leží na srdci starostlivosť o kult Esagila a Ezida a neustále sa stará o blaho Babylonu a Borsippy, múdry, pokorný, správca Esagila a Ezida, prvorodený syn Nabopolassara, babylonského kráľa, som ja.

Oba vstupy do brán (mestských hradieb) Imgur-Ellil a Nemetti-Ellil po zasypaní ulice z Babylonu boli čoraz nižšie. (Preto) som tieto brány zbúral a ich základy som položil na vodnú hladinu s asfaltom a tehlami a dal som ich zhotoviť z tehál s modrým kameňom, na ktorých boli vyobrazené nádherné býky a draci. Ich strechy som zakryl tak, že som na ne pozdĺžne položil majestátne cédre. Na všetky otvory brán som upevnil dvere z cédrového dreva zdobené bronzom. Na brány som umiestnil divoké býky a divoké draky, a tak som ich ozdobil prepychovou nádherou, aby na ne mohlo ľudstvo s úžasom hľadieť.

Chrám Esiskursiskur, najvyšší slávnostný dom Marduka, pána bohov, miesto radosti a osláv väčších i menších božstiev, som nechal postaviť pevný ako hora v predmostí Babylonu z asfaltu a pálených tehál.[9]

Vykopávky a vystavenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V Pergamonskom múzeu v Berlíne bola z materiálu vykopaného Robertom Koldeweyom postavená rekonštrukcia Ištarinej brány a procesnej cesty,[10] ktorá obsahuje nápisovú dosku. Je vysoká 14 m a široká 30 m. Vykopávky prebiehali v rokoch 19021914 a počas nich sa odkrylo 14 m základov brány.

Časti brány a zvieratá z Procesnej cesty sa nachádzajú v rôznych iných múzeách po celom svete. Draky získali len štyri múzeá, zatiaľ čo levy putovali do viacerých múzeí. Istanbulské archeologické múzeá má levy, draky a býky. Ny Carlsberg Glyptotek v dánskej Kodani má jedného leva, jedného draka a jedného býka. V Detroitskom inštitúte umenia sa nachádza drak. Röhsska Museum vo švédskom Göteborgu má jedného draka a jedného leva; Louvre, Štátne múzeum egyptského umenia v Mníchove, Kunsthistorisches Museum vo Viedni, Royal Ontario Museum v Toronte, Metropolitan Museum of Art v New Yorku, Oriental Institute v Chicagu, Rhode Island School of Design Museum, Museum of Fine Arts v Bostone a Yale University Art Gallery v New Haven v štáte Connecticut majú levy.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Garcia, Brittany. Ishtar Gate, World History Encyclopedia.
  2. PODANY, Amanda. Ancient Mesopotamia: Life in the Cradle of Civilization. [s.l.] : The Great Courses, 2018. S. 213.
  3. LUCKENBILL, D. D.. Review: The Excavation of Babylon. The American Journal of Theology, s. 420–425. DOI10.1086/479397.
  4. China's Iraq Oil Problem [online]. June 30, 2014. Dostupné online.
  5. MEDIA2. The Embassy of Republic of Iraq in Hashemite Kingdom of Jordan Makes Unremitting Efforts to Follow Up Affairs of Iraqi Community in Combatting the Coronavirus – وزارة الخارجية العراقية [online]. 2020-06-07. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Panel with striding lion | Work of Art | Heilbrunn Timeline of Art History | The Metropolitan Museum of Art [online]. . Dostupné online.
  7. KLEINER, Fred. Gardner's Art Through the Ages. Belmont, CA : Thompson Learning, Inc., 2005. ISBN 978-0-15-505090-7. S. 49.
  8. BAHRANI, Zainab. Mesopotamia: Ancient Art and Architecture. London : Thames and Hudson Ltd, 2017. ISBN 978-0-500-51917-2. S. 280.
  9. MARZAHN, Joachim. Babylon und das Neujahrsfest. Berlin : Berlin : Vorderasiatisches Museum, 1981. S. 29–30.
  10. Inside the 30-Year Quest for Babylon's Ishtar Gate [online]. 5 January 2018. Dostupné online. Archivované 2018-07-03 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ishtar Gate na anglickej Wikipédii.