Preskočiť na obsah

Ján Kulich

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Kulich
slovenský sochár a vysokoškolský pedagóg.
Narodenie31. december 1930
Zvolenská Slatina, Česko-Slovensko
Úmrtie15. marec 2015 (84 rokov)
Bratislava, Slovensko
Odkazy
Webstránkawww.jankulich.sk
CommonsSpolupracuj na Commons Ján Kulich
Socha Juraja Jánošíka v Terchovej

Ján Kulich (* 31. december 1930, Zvolenská Slatina – † 15. marec 2015, Bratislava[1]) bol slovenský sochár a vysokoškolský pedagóg.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Už ako 16-ročný študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe v medailérskej špeciálke u profesora Otakara Španiela, kde absolvoval aj umeleckú ašpirantúru (1952-1954).[2] Roku 1952 ako 21-ročný vstúpil do komunistickej strany. Od roku 1954 tridsaťpäť rokov pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.[3]

Kulich bol predstaviteľ realisticko-formalistickej línie v slovenskom sochárstve. Vo svojej počiatočnej tvorbe čerpal hlavne z ľudových motívov. Je Laureátom štátnej ceny Klementa Gottwalda, národným umelcom, jeden z najhlavnejších normalizátorov slovenskej kultúry a umeleckého školstva. Člen oddelenia kultúry ÚV KSS, rektor VŠVU v rokoch 1973 – 1989. Ako popredný funkcionár úzko spojený s normalizáciou v ČSSR.

Neskôr sa venoval najmä náboženským a kresťanským motívom.

Ján Kulich odkúpil dom v susedstve evanjelickej fary vo svojom rodisku, Zvolenskej Slatine, kde chcel sústrediť časť svojich diel.[4]

10. júla 2015 otvorili v rodnej Zvolenskej Slatine Galériu Jána Kulicha. Postavená bola zo súkromných peňazí.[5]

Autor sôch – plastík – súsošie Pamätník duklianskych hrdinov na Dukle (1964), spoluúčasť na vytvorení bratislavského Slavína 1959, pomníka kpt. Jána Nálepku v Stupave, v roku 1973, pamätníka SNP v Partizánskom, 1969, Milicionár na Račianskom mýte v Bratislave, Jánošík (zo zvaraného kovu, postavu spodobujúca Juraja Jánošíka) v Terchovej, Pamätník SNP na Nám. SNP v Bratislave, Pamätník V. I. Lenina v Žiline („Mal som myšlienku vyjadriť Leninovou hlavou celý vesmír, teda vlastne naraz všetko…,"[6]) , Vítanie (zobrazuje Bratislavu tešiacu sa z rozrastajúcej Petržalky, pôvodne projektovaná na Most hrdinov Dukly, v 90. rokoch umiestnená pred budovou NR SR stojac k Petržalke chrbtom), vo Svidníku plastiku generála Ludvíka Svobodu z 80. rokov 20. storočia, v Martine zo zváraného kovu dielo nazvané Matica slovenská, Pamätník SNP "Valaška" vo Zvolene, Juraj Jánošík v Terchovej, a množstvo ďalších sochárskych prác. V roku 2010 bola odhalená jeho socha Svätopluka na Bratislavskom hrade.

Je portrétistom, medzi jeho významné diela z tejto oblasti patria portréty Ľ. Fullu, A. Moyzesa, R. Pribiša, V. Hložníka, Petra Matejku, M. Rúfusa, M. Kukučína, T. Vansovej, K. Plicku a iné. Bol jedným z popredných česko-slovenských medailérov. V podobe medaily zobrazil množstvo významných dejateľov z histórie – štúrovcov a iných (napr. T. Vansovej, Š. Krčméryho, L. Jégého, J. Čajaka, ).

Autor plakiet s podobizňami Danteho, Gustáva Husáka, Kolomana Sokola atď.

  • 1975 – Laureát Štátnej ceny
  • 1979 – Národný umelec
  • 2005 – Cena mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, udeľovaná Novým Mestom
  • 16.október 2005 absolútna cena medzinárodnej Akadémie Il Convivio

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. [poznámka pod čiarou]http://www.teraz.sk/kultura/umrtie-sochar-jan-kulich/125145-clanok.html Vo veku 84 rokov zomrel sochár a portrétista Ján Kulich
  2. TASR. Pred 90 rokmi sa narodil sochár Ján Kulich. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-12-31. Dostupné online [cit. 2024-05-01].
  3. ČOBEJOVÁ, Eva. Kto je on? Ján Kulich. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2010-09-26. Dostupné online [cit. 2024-05-01]. ISSN 1336-653X.
  4. Agentúrna správa TASR z 12. 11. 2010
  5. BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Autorovi sôch Svätopluka a komunistov otvoria galériu, v Kulichovom rodisku čakajú aj Fica [online]. N Press, 2015-07-09, [cit. 2016-08-05]. Dostupné online.
  6. Umenie a triedna spoločnosť. Večerník, 19. 5 1972.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Kulich

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]