Preskočiť na obsah

Raketa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Raketa pozri Raketa (rozlišovacia stránka).
Raketa Sojuz-FG pri štarte z kozmodrómu Bajkonur

Raketa je dopravné zariadenie, ktoré využíva na pohon reaktívny motor, ktoré si so sebou nesie zásoby raketových pohonných látok (paliva a okysličovadla). Motor, ktorý používa raketa k pohonu sa nazýva raketový motor. Vďaka zásobe okysličovadla nie je raketa závislá od dodávky atmosférického kyslíka a preto môže pracovať aj vo vákuu.

Ako prví vynašli raketu starovekí Číňania, ktorí používali na jej pohon raketové motory na tuhé palivo. Vtedy sa po prvýkrát použila raketa na vojenské ciele. Počas storočí sa na tento vynález takmer zabudlo a pušný prach používaný na ich pohon sa začal používať ako pohonná látka do strelných zbraní. Rakety sa stali iba atrakciou pre pobavenie publika na slávnostiach. Znovuoživenie rakiet prišlo až na začiatku 20. storočia. Na ich vývoji a zdokonaľovaní pracovalo veľa významných fyzikov a raketových konštruktérov. Za zmienku stoja hlavne Konstantin Eduardovič Ciolkovskij (dal základy teórie rakiet), Robert Goddard, Wernher von Braun (konštruktér prvej balistickej rakety na kvapalné pohonné látky – V2) a Sergej Pavlovič Koroľov (konštruktér prvej rakety, ktorá dopravila náklad do vesmíru).

Rakety sa používajú predovšetkým pre dopravu nákladov na veľké vzdialenosti alebo do vesmíru. Vo vojsku majú rakety veľký význam, používajú sa ako dopravné prostriedky pre veľké množstvo typov zbraní. Najrozšírenejšie sú hlavne v letectve. Okrem priameho použitia vo vojsku našli rakety uplatnenie aj v kozmickej technike, kde sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Rakety sú zatiaľ jediný dopravný prostriedok, ktorý dokáže dopraviť náklad do vesmíru. Vo svete existuje veľké množstvo typov rakiet, ktoré sa používajú na rôzne účely. Na výskumné účely sa využívajú v meteorológii, geofyzike a astronómii.

Rozdelenie rakiet

[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecne sa pojem raketa používa pre všetko, z čoho šľahajú plamene a dokáže to letieť vysokou rýchlosťou. No nie je tomu tak. Ako príklad sa dá uviesť raketa s plochou dráhou letu. V tomto prípade ale nejde vôbec o raketu, ale bezpilotné lietadlo používajúce prúdový a nie raketový motor. Z tohoto ohľadu sa teda hovorí o strelách s plochou dráhou letu. Podobne je to aj pri torpédach. Rakety sa delia na niekoľko kategórií:

  • rakety – sú to jednostupňové raketové zariadenia, ktoré sa používajú hlavne vo vojsku pre dopravu trhavín k cieľu. Patria sem aj viacstupňové taktické rakety.
  • sondážna raketa – je raketa s vedeckým nákladom s rýchlosťou letu nižšou ako orbitálnou. Experimenty prebiehajú obvykle niekoľko minút počas zotrvačného vzletu a následného pádu. Pristátie býva riadené padákom.
  • raketové nosiče (nosné rakety) – ich úlohou je doprava nákladu do vesmíru (na parkovaciu dráhu) a jeho urýchlenie na 1. kozmickú rýchlosť. Majú často 1 – 2 raketové stupne a niekedy sú doplnené pomocnými štartovacími motormi (často na TPL – tuhé pohonné látky). Zväčša vychádzajú z vojenských taktických rakiet.
  • raketový ťahač – ide o posledný raketový stupeň, ktorým je doplnený raketový nosič. Jeho úlohou je dopraviť náklad na tvz. prechodovú alebo výslednú dráhu.