Preskočiť na obsah

Chtelnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chtelnica
obec
Kostol najsvätejšej Trojice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Región Dolné Považie
Vodný tok Chtelnička
Nadmorská výška 204 m n. m.
Súradnice 48°34′08″S 17°37′28″V / 48,568889°S 17,624444°V / 48.568889; 17.624444
Rozloha 32,97 km² (3 297 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 529 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 76,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Starosta Ján Horváth[3] (SMER-SD)
PSČ 922 05
ŠÚJ 507121
EČV (do r. 2022) PN
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Chtelnica
Webová stránka: chtelnica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Chtelničan[4]

Chtelnica je obec na Slovensku, ktorá sa nachádza v severnej časti Trnavskej pahorkatiny na úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 204 m n. m., v údolí Chtelnického potoka.[5]

Vývin názvu obce

  • 1208 – 1209Wytelnize[5]
  • 1258Uitunche
  • 1332 – 1337Visencia
  • 1394Wythenche
  • 1423Wittence
  • 1437Tynicze
  • 1531Vtelnica, Wftelnicz, Vitencia
  • 1542Wtelnicza
  • 1571, 1691Vitencze
  • 1610Vience
  • 1637Chtelnica, Wittencz
  • 1773Vittencz, Chtelnitz, Chtelnicza
  • 1786Wittenz, Chtelnicze, Telnitz
  • 1808Vitténcz, Telnitz, Chtělnice
  • 1863 – 1918Vittencz
  • 1920Chtelnica

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z rokov 1208 – 1209 v donačnej listine kráľa Ondreja II. V roku 1258 sa Chtelnica okrajovo spomína v darovacej listine kráľa Bela IV. komesovi Zochudovi a jeho bratom. Fara sa v obci spomína v rokoch 1332 – 1337. Prvá písomná zmienka o kostole sv. Jána Krstiteľa je z roku 1423.

Chtelnické privilégiá

[upraviť | upraviť zdroj]

Chtelnica musela získať prvé výsady mestečka už pred rokom 1394 (r. 1394 je spomínaná ako opidum Vitencye). Ďalšie výsady Chtelnica dostala od Stibora zo Stiboríc ml. v roku 1423. Tieto privilégiá zrejme zahŕňali mýtne právo a právo na výročný jarmok. Keď zomrel Stibor ml., Dobrovodské panstvo aj s Chtelnicou kráľ Žigmund venoval Michalovi Országhovi z Gútu. Gróf Országh získal od kráľa výsady, ktoré oslobodzovali Chtelnicu (Tynicze), Vrbové a Čachtice od platenia mýta a tridsiatku. Orságovci vlastnili panstvo až do roku 1567. Kráľ Matej II. potvrdil staré chtelnické výsady a rozšíril trhové právo z 3 na 4 výročné jarmoky. V 17. storočí získala Chtelnica aj hrdelné právo (právo meča). Cisár Karol VI. v roku 1712 udelil Chtelnici ďalšie výsady. Mestečko Chtelnica mohlo konať až šesť výročných jarmokov.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálne pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, asi zo začiatku 14. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1423. Po roku 1634 prešiel renesančnou úpravou, kostol bol opevnený.[6] Barokovou úpravou prešiel v roku 1747. V rokoch 1781 a 1784 kostol vyhorel a loď už nebola obnovená. Pred presbytérium bolo predstavané priečelie s vežou. Presbytérium je zaklenuté stredovekou klenbou. Gotický portál do sakristie bol sekundárne použitý. Nachádza sa tu neskorobarokový oltár s obrazom Sťatia sv. Jána Krstiteľa a rokokovým tabernákulom z konca 18. storočia.[7] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu. Nad portálom je umiestnená exteriérová kazateľnica. Veža je členená kordónovou rímsou a pilastrami a ukončená barokovou helmicou.
  • Rímskokatolícky Kostol najsvätejšej Trojice, jednoloďová neskorobaroková stavba s poleliptickým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 17941801.[8] Po tom ako bol starý stredoveký kostol zničený opakujúcimi sa požiarmi, pristúpilo sa ku stavbe nového kostola. Donátormi stavby kostola boli zemepáni Erdődyovci.[9] V interiéri sa nachádza barokovo-klasicistické zariadenie, hlavný oltár s tabernákulom a obrazom Najsvätejšej trojice, bočné oltáre a kazateľnica z doby vzniku súčasného kostola. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi. Priečelie je členené pilastrami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s nikami a sochami svätcov, vo forme rizalitu. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Pri kostole je umiestnené barokové súsošie Kalvárie.
  • Kaplnka sv. Rocha, neskororenesančná stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z rokov 16801688. Nachádza sa tu oltárny obraz z konca 17. storočia s vyobrazením svätcov Rocha, Rozálie, Šebastiána a Izidora.[10] Fasády kaplnky sú hladké, strecha je sedlová.
  • Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, baroková stavba s polygonálnym záverom a malou strešnou vežou, z roku 1737, Interiér je zaklenutý konchou. Donátorom kaplnky bol Ján Trebinský, čižmársky majster. Nachádza sa tu barokový oltár Sedembolestnej Panny Márie z doby vzniku kaplnky. V druhej polovici 19. storočia prešla rozsiahlymi úpravami, ktoré jej dali súčasnú podobu.[11] Fasády sú členené lizénami s kvádrovaním a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Pred kaplnkou je predstavaná murovaná predsieň s polkruhovou archivoltou.
  • Kaplnka sv. Kríža, baroková výklenková kaplnka z obdobia okolo roku 1720.

Ostatné pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Erdődyovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika, z obdobia okolo roku 1603.[12] Úpravami prešiel v roku 1679 a výraznou barokovou úpravou, ktorá mu dala súčasnú podobu prešiel v roku 1769. Prestavbu uskutočnil staviteľ Braun. V polovici 19. storočia sa kaštieľ dostal do vlastníctva Pálfiovcov, ktorí ho neskôr v roku 1912 prenajali Viktorovi Steinovi, majiteľovi bratislavského pivovaru. V roku 1918 bol kaštieľ vyrabovaný. Zariadenie kaštieľa odviezli ešte Pálfiovci, v roku 1941 tu bola otvorená vodcovská škola Hlinkovej mládeže. Ďalšia devastácia kaštieľa nastala po roku 1945, keď sa napr. stratilo zariadenie kaplnky s obrazom Ukrižovania. V rokoch 19661967 zbúrali hospodárske objekty kaštieľa kvôli výstavbe školy. V interiéri sa nachádzajú miestnosti s pruskými klenbami, alebo plochými stropmi. Interiéru dominuje hlavná sála v strednom rizalite, ktorá je zaklenutá českou plackou. Fasáde dominujú tri rizality, z ktorých stredný je na každej strane poleliptický a výrazné manzardové strechy s atikami. Fasády sú členené kordónovou rímsou a pilastrami a lizénami s kvádrovaním. Okná sú lemované profilovanými šambránami s klenákmi a parapetnou kazetou. Kaštieľ je z každej strany lemovaný dvojpodlažným barokovým pavilónom s manzardovou strechou. Vo východnom pavilóne je umiestnená Kaplnka Ukrižovania.[13] Pri kaštieli sa nachádza prírodno-krajinársky park.[14]
  • Baroková kúria, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika, z obdobia okolo roku 1777.[15] V polovici 20. storočia bolo zbúrané dvorové krídlo.[16] Architektúrou vychádza z typu meštianskeho domu s prejazdom. Objekt, pôvodne patriaci vyššiemu panskému úradníkovi, slúžil ako pošta, knižnica či sklad. Fasáda je sedemosová, členená kordónovou rímsou, na poschodí zdvojenými pilastrami a lizénovými rámami. Okná majú šambrány s páskami, uchami a klenákmi. Strecha kúrie je sedlová.

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Chtelničan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b KRUPA, Vladimír. Chtelnica. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 138.
  6. Chtelnica [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  7. Chtelnica – Kostol sv. Jána Krstiteľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Kostol najsv. Trojice [online]. Oficiálne stránky obce Chteľnica. Dostupné online.
  10. Kaplnka sv. Rocha [online]. Oficiálne stránky obce Chteľnica. Dostupné online.
  11. Chtelnica – Sedembolestnej Kaplnka Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Chtelnica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  16. Chtelnica – baroková kúria [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  • KLČO, M.: Okres Piešťany - stručná história a erby miest a obcí. Balneologické múzeum v Piešťanoch, 1999, ISBN 80-968258-0-1.
  • Apsida.sk– profil gotického kostola

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chtelnica

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]