Preskočiť na obsah

Citadela

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Budapeštianska citadela
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Citadela pozri Citadela (rozlišovacia stránka).

Citadela (z taliančiny cittàdella = malé mesto) bola mimoriadne opevnená hlavná časť mestskej pevnosti. Bývala na jej okraji, často na vyvýšenine, chránená aj voči iným častiam vlastnej obrannej sústavy (napr. voči mestu ju chránili priekopy a oddeľovalo palebné predpolie – esplanáda).

Citadela bola najmä v renesančnom období spojená s palácom vládcu. Zároveň bola poslednou fortifikačnou líniou, do ktorej sa utiahli obrancovia mesta. Mesto, ktoré obsadili útočníci, ale citadela zostala v rukách obrancov, sa považovalo za nedobyté.

Príkladom barokovej citadely na území Slovenska bola citadela v Košiciach. Existovala však iba tri desaťročia (začiatok stavby v roku 1671, zdemolovaná po roku 1700).

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • OROSOVÁ, Martina; ŽAŽOVÁ, Henrieta. Košická citadela. 1. vyd. Košice : A21 pre Aupark Košice, 2011. 192 s. ISBN 978-80-970831-4-4.