Preskočiť na obsah

Coulombov zákon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Elektromagnetizmus
Elektrina · Magnetizmus
Elektrostatika
Elektrický náboj
Coulombov zákon
Elektrické pole
Gaussov zákon
Elektrický potenciál
Magnetostatika
Ampérov zákon
Magnetické pole
Magnetický moment
Elektrodynamika
Elektrický prúd
Lorentzova sila
Elektromotorické napätie
Elektromagnetická indukcia
Faradayov zákon elmag. indukcie
Lenzov zákon
Posuvný prúd
Maxwellove rovnice
Elektromagnetické pole
Elektromagnetické žiarenie
Elektrický obvod
Elektrická vodivosť
Elektrický odpor
Elektrická kapacita
Elektrická indukčnosť
Elektrická impedancia
Elektrická rezonancia

Coulombov zákon je fyzikálny zákon vyjadrujúci veľkosť a smer sily (tzv. Coulombova sila), ktorou pôsobí statický elektricky nabitý objekt veľmi malých rozmerov (v ideálnom prípade bod) na iný objekt veľmi malých rozmerov. Zákon je pomenovaný podľa svojho autora menom Charles Augustin de Coulomb.

Znenie Coulombovho zákona je nasledovné:

Veľkosť sily medzi dvoma bodovými nábojmi je priamo úmerná veľkostiam súčinu nábojov a nepriamo úmerná druhej mocnine vzdialenosti medzi nimi.

Je to analógia Newtonovho tretieho zákona v mechanike a jeho zápis je jeho ekvivalentom. Elektrická sila, ktorou pôsobí jeden náboj na druhý je rovnaká ako sila, ktorou pôsobí druhý náboj na prvý.

Vektorový (t. j. úplný) zápis

[upraviť | upraviť zdroj]


pričom


vektor sily medzi dvoma bodovými nábojmi, t.j. Coulombova sila
náboj, na ktorý sila pôsobí
pôsobiaci náboj
vektor vzdialenosti medzi dvoma nábojmi
polohový vektor náboja ,
polohový vektor náboja ,
jednotkový vektor orientovaný v smere
permitivita vákua

Výraz sa označuje aj ako Coulombova konštanta.

Ak je súčin Q1 a Q2 záporný, sila F je príťažlivá, ak je kladný, sila je odpudivá.

Skalárny zápis

[upraviť | upraviť zdroj]

Ak nás nezaujíma smer, ale len veľkosť sily, zredukuje sa vyššie uvedený vzorec na: