Preskočiť na obsah

Grečov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Grečov
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Košice-okolie
Obec Hačava
Pohorie Slovenský kras
Podcelok Zádielska planina
Povodie Bodva
Nadmorská výška 891,3 m n. m.
Súradnice 48°39′54″S 20°48′40″V / 48,665°S 20,8112°V / 48.665; 20.8112
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltej značke z Hačavy
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Grečov[1] (891,3 m n. m.[2][3]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží pri obci Hačava, približne 13 km západne od Moldavy nad Bodvou.[5]

Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zádielska planina.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a na katastrálnom území obce Hačava.[1] Najbližším sídlom je východne situovaná Hačava, juhozápadne leží Bôrka, Lúčka a Kováčová, severne Štós, severovýchodne Medzev a južne Háj, Zádiel a Dvorníky-Včeláre.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]

Grečov leží na severnom okraji planiny, nad hornou (severnou) časťou Zádielskej doliny. Severne sa nachádza Tupý vrch (1 041 m n. m.), Lastovičí vrch (1 061 m n. m.), Zbojnícka skala (1 147 m n. m.) a Kloptaň (1 153 m n. m.), východne Jelení vrch (947 m n. m.), Bujačí vrch (835 m n. m.) a Ďurkova skala (765 m n. m.), južne Ploština (825 m n. m.), Hlinná (738 m n. m.), Havrania skala (770 m n. m.) a Vysoký vrch (832 m n. m.) a západne Vŕšok (917 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Chvost (851 m n. m.) a Osadník (1 186 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Bodvy, kde vodu zo severných svahov odvádzajú krátke prítoky, z juhozápadných častí voda odteká Blatným (Chotárnym) potokom. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, blízke Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]

Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no severne vedie po hrebeni žlto značená trasa z Hačavy cez Hačavské sedlo na rázc. Bodovka a južne modro značená trasa zo Zádielskej doliny do Hačavského sedla.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 86.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]