Preskočiť na obsah

Julij Osipovič Martov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Julij Osipovič Martov
ruský sociálno-demokratický politik (menševik) a žurnalista
Julij Osipovič Martov
Biografické údaje
Rodné menoJulij Osipovič Cederbaum
Narodenie24. november 1873
Istanbul, Osmanská ríša
Úmrtie4. apríl 1923 (49 rokov)
Schömberg, Nemecko
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJulij Osipovič Martov
(multimediálne súbory)

Julij Osipovič Martov (rus. Юлий Осипович Мартов, vlastným menom Cederbaum; * 24. november 1873, Istanbul – † 4. apríl 1923, Schömberg) bol ruský politik a žurnalista židovského pôvodu, vodca frakcie menševikov Ruskej sociálno demokratickej robotníckej strany (RSDDS).

Martov, pôvodom z meštiackej židovskej rodiny. Narodil sa v Istanbule v dobre fungujúcej židovskej rodine. Jeho starý otec Alexander Osipovič Cederbaum stál na čele osvieteného hnutia v Odese v rokoch 1850 - 1860, a neskôr v Petrohrade v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Bol zakladateľom prvých židovských novín a časopisov v Rusku.

Martov založil spolu s Leninom roku 1895 Zväz boja za oslobodenie robotníckej triedy[1], jednu z prvých robotníckych organizácií v Rusku. V decembri 1895 bol za svoju politickú činnosť zatknutý a poslaný ako vyhnanec do Turuchanska na Sibíri, kde strávil tri roky (1897 – 1900). V decembri 1900 spoluzaložil časopis RSDDS Iskra, ktorý pomáhal i redigovať. Už ako popredný člen RSDDS emigroval roku 1901 z Ruska.

V exile sa Martov nepohodol so svojím straníckym kolegom Leninom a RSDDS sa rozštiepila na frakciu menševikov, ktorú viedol on, a frakciu boľševikov na čele s Leninom. Medzi menševikmi pôsobilo mnoho významných marxistov, napr. Georgij Plechanov, Pavel Axelrod a Lev Trockij.

Martov na zjazde strany roku 1897, sedí úplne vpravo

Martov podporoval revolúciu v roku 1905 spolu s boľševikmi, krehká jednota však nevydržala a roku 1907 sa obe frakcie znova oddelili. V roku 1911 Martov napísal brožúry Spasiteli ili uprazdniteli? (Záchrancovia alebo ničitelia?) A Kto i kak razrušal R.S.D.R.P. (Kto zničil RSDDS a ako), ktoré kritizovali boľševikov. Tieto brožúry boli Leninom odsúdené.

Prvú svetovú vojnu pokladal Martov podobne ako Lenin za imperialistickú a rovnako ako on privítal aj vypuknutie februárovej revolúcie v roku 1917 a následný pád cárizmu. Do vlasti sa vrátil v máji 1917, aby sa zapojil do politického života. Presadzoval ozbrojený odpor proti buržoáznej Dočasnej vláde. Tým sa dostal do sporu s druhou frakciou menševikov pod vedením Cereteliho, ktorý presadzoval spoluprácu s Dočasnou vládou.[1]

Situáciu však lepšie využili boľševici, takže jeho politika skončila neúspechom. Keď boľševici prišli v októbri 1917 k moci (októbrová revolúcia), dostal sa Martov politicky na okraj. Jeho bývalý kolega Trockij, ktorý prešiel k boľševikom, vtedy vyhlásil: Ste úbohí izolovaní jednotlivci; vy ste bankrotármi; vaša úloha už nebude pokračovať. Ťahajte, kam patríte - na smetisko dejín! Martov znovu odišiel do exilu. Pred odchodom ale povedal: Raz porozumiete zločinom, ktorých sa zúčastňujete. Po skončení ruskej občianskej vojny boli, v dôsledku Kronštadského povstania v roku 1921, menševici sovietskou vládou spolu s inými marxistickými politickými stranami zakázaní, a to vrátane frakcií boľševickej strany a od boľševikov nezávislej Ukrajinskej komunistickej strane. Od roku 1920 až do svojej smrti žil Martov v Nemecku.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Millar, J. R.. Encyclopedia of Russian History. Vol 3 M-R. [s.l.] : Macmillan Reference, 2004. ISBN 978-0-02-865907-7. Kapitola Martov, Yuli Osipovich.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Julij Osipovič Martov na českej Wikipédii.