Preskočiť na obsah

Karavanky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karavanky
Karawanken
Karavanke
pohorie
pohľad na východné Karavanky z vrchu Hochstuhl
Štáty Rakúsko Rakúsko,  Slovinsko Slovinsko
Časť Südliche Kalkalpen
Súradnice 46°30′18″S 14°45′29″V / 46,505°S 14,758°V / 46.505; 14.758
Najvyšší bod Hochstuhl
 - výška 2 236 m n. m.
Poloha v rámci Álp
Poloha v rámci Álp
Wikimedia Commons: Karawanks
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Hrebeň Koschuta
Hochstuhl – 2 236 m n. m.

Karavanky (nem. Karawanken, slovin. Karavanke) sú pohorie, ktoré spoločne so Savinjskými Alpami tvoria prirodzenú 120 km dlhú hranicu medzi Rakúskom a Slovinskom. V minulosti prechádzalo pohorím mnoho dôležitých obchodných ciest, dnes zabezpečujú dopravu medzi oboma krajinami železničný a diaľničný tunel, ktoré spájajú rakúsky Villach a slovinské Jesenice. Najvyšším vrchom je Stol (Hochstuhl, 2 236 m). Karavanky sú zároveň najdlhším pohorím Slovinska. Najrozšírenejším porastom v Karavankách je les, ktorý siaha až do výšky 1 700 m. Vrcholové partie hôr sú holé s lúkami, niektoré úseky sú skalnaté (hlavne centrálna časť). Naprieč celým hrebeňom Karavaniek vedie značkovaný chodník, súčasť „Slovinske planinarske poti“.

Plocha Karavaniek je 1 300 km². Od juhu ich delí od Júlskych Álp údolie Savy Dolinky a od Savinjských Álp sú to rieky Kokra a Tržaška Bistrica. Najvýchodnejšie výbežky Karavaniek končia pri meste Slovenj Gradec. Na západe plynulo prechádzajú v Karnské Alpy.

Rozdelenie pohoria

[upraviť | upraviť zdroj]

Celé pohorie je pre väčšiu prehľadnosť rozdelené na tri skupiny – Westkarawanken' (Západné Karavanky – Mittagskogel – 2 145 m), Mittelkarawanken (Stredné Karavanky – Hochstuhl – 2 236 m) a Ostkarawanken (Východné Karavanky – Koschutnikturm – 2 136 m)

  • Oblasť Mittagskogel (Kepa) začína na trojmedzí Talianska, Rakúska a Slovinska. Celá skupina je len veľmi málo navštevovaná.
  • Oblasť Golice priamo nadväzuje na predošlú skupinu. Najvyšším vrcholom je Golica – 1 835 m.
  • Oblasť Hochstuhl (Stol) tvorí stred Karavaniek a zároveň najvyšší masív celého pohoria. Táto časť hôr je vďaka dobrej infraštruktúre často navštevovaná.
  • Oblasť Koschuta (Košuta či Košúty) je najmohutnejším hrebeňom Karavaniek. Je viac ako 10 km dlhý a na juhovýchode bezprostredne susedí so Savinjskými Alpami. Tiež tu je turistika skôr výnimkou. Vrchy sú tu málo navštevované. Najvyšším vrcholom je Koschutnikturm – 2 136 m
  • Oblasť Olševa je už nepríliš skalnatou časťou hôr. Najvyšším vrcholom je Olševa – 1 929 m
  • Oblasti Pece a Uršlje gora sú na východ poslednými, pomerne vysokými skalnatými vrcholmi. Najvyšším vrcholom skupiny je Kordževa glava – 2 126 m. Pokračovaním Karavaniek na východ je masív Kozjak pri Maribore.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karavanky

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karavanky na českej Wikipédii.