Preskočiť na obsah

Karbid volfrámu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karbid volfrámu
Karbid volfrámu
Karbid volfrámu
Karbid volfrámu
Karbid volfrámu
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec WC
Vzhľad Sivo-čierna lesklá pevná látka[1]
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 195,851 g/mol
Teplota topenia 2870
Teplota varu 6000
Hustota 15,63 g/cm3
Rozpustnosť Nerozpustný
Ďalšie informácie
Číslo CAS 12070-12-1
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Karbid volfrámu (chemický vzorec WC) je anorganická chemická zlúčenina (označovaná tiež jednoducho ako karbid), ktorá sa skladá z rovnakého počtu atómov volfrámu a uhlíka. Vo svojej najzákladnejšej forme je karbid volfrámu jemný sivý prášok, ale môže byť lisovaný a formovaný do tvarov pre použitie v priemyselnom strojárstve na výrobu rezných nástrojov, abrazív a tiež šperkov.

Karbid volfrámu je približne dvakrát tuhší ako oceľ, jeho modul pružnosti v ťahu je okolo 550 GPa[2] a jeho hustota je väčšia ako hustota oceli alebo titánu. Svojou tvrdosťou je porovnateľný s korundom (α-Al2O3).

Fyzikálne vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Bod topenia karbidu volfrámu je 2 870 °C a bod varu 6 000 °C pri tlaku 100 kPa.[3] Jeho tepelná vodivosť je 84,02 W·m−1·K−1[4] a koeficient tepelnej rozťažnosti je 5,8 µm·m−1·K−1.[5]

Karbid volfrámu je extrémne tvrdý, pričom na Mohsovej stupnici tvrdosti má hodnotu ~9 a skúškou tvrdosti podľa Vickersa dosahuje hodnotu 1 700 – 2 400.[6] Jeho modul pružnosti v ťahu je okolo 550 GPa,[2] jeho stlačitelnosť je 439 GPa[7] a jeho modul pružnosti v šmyku je 270 GPa.[5]

Rýchlosť pozdĺžnej vlny (rýchlosť zvuku) v tenkej tyči z karbidu volfrámu je 6 220 m/s.[8]

Jeho merný elektrický odpor je porovnateľný s niektorými kovmi (napríklad vanádom 2×10−7 Ohm·m).[9][10]

Karbid volfrámu je tiež ľahko zmáčaný tekutým niklom a kobaltom.[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Thieme Chemistry. RÖMPP Online - Version 3.5. Stuttgart : Georg Thieme Verlag KG, 2009.
  2. a b Elastic Properties and Young Modulus for some Materials
  3. POHANISH, Richard P.. Sittig's Handbook of Toxic and Hazardous Chemicals and Carcinogens. Kidlington, UK : Elsevier, Inc., 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-4377-7869-4. S. 2670.
  4. Material: Tungsten Carbide (WC), bulk [online]. MEMSnet, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online.
  5. a b Material Properties [online]. Massachusetts Institute of Technology, [cit. 2013-04-04]. Dostupné online.
  6. CRC Materials Science and Engineering Handbook (2001).
  7. Principles of Inorganic Materials Design. Hoboken, New Jersey : John Wiley & Sons, Inc., 2010. (Second.) Dostupné online. ISBN 978-0-470-40403-4. S. 422.
  8. Velocity of Sound in Various Media [online]. RF Cafe, [cit. 2013-04-04]. Dostupné online.
  9. PIERSON, Hugh O.. Handbook of Chemical Vapor Deposition (CVD): Principles, Technology, and Applications. [s.l.] : William Andrew Inc., 1992. ISBN 0-8155-1300-3.
  10. KITTEL, Charles. Introduction to Solid State Physics. [s.l.] : Wiley-India, 1995. (7.) ISBN 81-265-1045-5.
  11. ETTMAYER, Peter, Walter Lengauer Carbides: transition metal solid state chemistry encyclopedia of inorganic chemistry. [s.l.] : John Wiley & Sons, 1994. ISBN 0-471-93620-0.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tungsten carbide na anglickej Wikipédii.