Preskočiť na obsah

Kefír

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kefírové jadro (kefírové zrná) na lyžičke na pohári s kefírom
Dlhšie kvasený domáci kefír, ktorý sa zrazil - oddelila sa srvátka a tvaroh

Kefír (prípadne mliečny kefír na odlíšenie od vodného „kefíru“) je kvasený mliečny nápoj tvorený pôsobením symbiotického spoločenstva mikroorganizmov, chráneného⁠ kefíro­vým jadrom.[1] Prevažujú kyslomliečne bak­térie, zastúpené sú tiež pivovarské (pekárenské) kva­sinky a vláknitá syrová pleseň. Kultúry tvoriace kefír sú poväčšine blízko príbuzné alebo totožné s tými, ktoré sa prirodzene nachádzajú v mlieku cicavcov alebo v ľudskom tráviacom trakte.[2]

Výroba kefíru je súčasťou tradície obyva­teľov Kau­kazu a Tibetu; od 19. storočia sa kefír rozšíril aj do iných častí sveta a dodnes je každodennou súčasťou stravy niekoľkých populácií.[3]

Mikrobiálne zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

V kefíre bolo rozpoznaných celkovo cez 50 rôznych druhov mikroorganizmov. V závislosti od pôvodu danej vzorky sa mikrobiálne zloženie kefíru líši. Spoločným menovateľom je asi 12 hlavných druhov, medzi ktoré patria baktérie rodov Lactobacillus, Leuconostoc, Lactococcus, Enterococcus, Bifidobacterium a Acetobacter, kvasinky rodov Kazachstania, Kluyveromyces a Saccharomyces, a tiež vláknitá pleseň Geotrichum candidum.[1] Kefírové jadro je tvorené skoro výlučne baktériami Lactobacillus kefiranofaciens a Lactobacillus kefiri. Ostatní členovia spoločenstva sú v jadre zastúpení len v nepatrnom množstve a až v prostredí mlieka sa postupne rozšíria v závislosti od podmienok, vplyv má predovšetkým teplota, druh mlieka a miera okysličenia.[4]

Výživové a zdravotné účinky

[upraviť | upraviť zdroj]

Kefír je výživnou, ľahko stráviteľnou a lacnou potravinou, ktorá vyniká aj zdravotnými účinkami.[5]

Výživové zloženie kefíru je podobné zloženiu mlieka - okrem prospešných baktérií a kvasiniek obsahuje kefír vitamíny, minerály a esenciálne aminokyseliny. Oproti mlieku obsahuje kefír viac vitamínov B1, B2 a kyseliny listovej. Bielkoviny v kefíre sú už čiastočne natrávené, telo ich preto dokáže ľahšie využiť. Kefír je vynikajúcim zdrojom vitamínu K a tiež biotínu - vitamínu B, ktorý pomáha pri vstrebávaní ostatných vitamínov skupiny B. Je bohatý aj na esenciálnu aminokyselinu tryptofán, ktorý má upokojujúci a zotavujúci účinok na nervový systém. Za zmienku ďalej stojí množstvo vápnika a horčíka, ktoré sú dôležitými minerálmi pre zdravý nervový systém.[6]

Mnohé štúdie skúmali výhody pitia kefíru a preukázali, že ide o prírodné probiotikum, ktoré pri pravidelnom užívaní môže zmierniť črevné poruchy, podporovať pohyb čriev, znižovať plynatosť a zlepšovať celkové zdravie tráviacej sústavy.[6] Kefír tiež zlepšuje vstrebateľnosť živín, podporuje imunitu, pomáha telu vyrovnať sa s⁠ hormonálnymi zmenami a⁠ brá­ni infekciám a⁠ pre­mno­ženiu kvasiniek.[7] Pravidelné pitie kefíru bolo spojené so zlepšením znášanlivosti laktózy.[5]

Veľké množstvo mikroorganizmov v⁠ kefíre, ich mikro­biál­na­ aktivita, bio­aktív­ne produkty ich mikrobiálneho meta­boliz­mu a⁠ tiež zdravot­né prínosy spojené s⁠ užívaním tohto nápoja potvr­dzujú po­stavenie kefíru ako prírodného probiotika a⁠ jeho ozna­čenie za „jogurt 21. storočia“.[3]

Názvoslovie

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné medzinárodne zaužívané pomenovanie kefír má svoj pô­vod v severo­kau­kaz­ských jazykoch. V gru­zínčine je ke­fír nazývaný კეფირი (kʼepiri), v⁠ príbuznej min­grel­štine, jazy­ku nie­kto­rých obyva­teľov zápa­dného Gru­zín­ska, sa mu vraví ქიფური (kipuri) a⁠ v⁠ osetštine къӕпы (k’æpy). Význam slova sa často vykladá pod vplyvom po­dob­ne zne­júcich ture­ckých výra­zov köpür a⁠ keif ako „šumi­vý ná­poj“ alebo „cítiť sa dobre“ (po jeho vypití).[8]

Kefír býva označovaný tiež ako „tibetská huba“, pretože odľahlá horská oblasť Tibetu je druhé miesto, kde sa toto kyslomliečne spoločenstvo dochovalo do novoveku. V Tibete mu hovoria „tara“. Tibetský „kefír“ nie je úplne totožný s tým kaukazským: na pohľad síce vyzerajú rovnako a vlastnosti aj účinky sú porovnateľné, zloženie mikrobiálnych druhov sa však mierne líši.[6]

To, čo navonok môže pripomínať hubu (alebo kúsky karfiolu), je polysacharidová matica vytváraná baktériami Lactobacillus kefiranofaciens. Polysacharid kefiran chráni kefírové mikroorganizmy pred nepriaznivými podmienkami a má antibakteriálne, antimykotické, protirakovinové a protizápalové účinky.[6] V slovenčine sa tomuto „domovu“ kefírových mikroorganizmov hovorí rôzne: kefírové zrno, jadro alebo matka.

Kultúra tibicos, ktorá je niekedy nesprávne nazývaná „vodný kefír“ (pretože sa kefíru podobá a živí sa na sladkej vode), s kefírom inak nesúvisí a má svoj pôvod v Strednej Amerike. Ďalšie kefíru podobné kultúry, avšak na vodno-cukrovom základe, sú „ginger beer plant“(GBP) z Britských ostrovov a sudánska „duma“.[9]

Domáca výroba kefíru

[upraviť | upraviť zdroj]
Kolobeh domácej výroby mliečneho kefíru a spôsoby spracovania a využitia domáceho kefíru

Domáca príprava kefíru je pomerne jednoduchá. Základom je mlieko, pohár a kefírové jadro, ktoré sa časom rozrastá a je „domovom“ kefírovej kultúry. Výroba kefíru prebieha kvasením v pohári a trvá približne dva dni, v závislosti od teploty prostredia a množstva kefírového jadra. Kefír kvasí pri izbovej teplote (najlepšie medzi 16 až 24 °C) a nevyžaduje opakované obnovovanie z prvotnej kultúry a ani sterilné prostredie.[10] Kefírová kultúra pôsobí antibakteriálne a antimykoticky, takže dokáže potlačiť prípadné kazné či choroboplodné zárodky.[11]

Pohár s kefírom je potrebné raz za deň pretrepať, pretože kvasenie prebieha väčšinou vo vrchnej časti pohára. Ak sa kefír zrazí a „tvaroh“ sa oddelí od srvátky, nie je to na závadu – stačí obsah pohára premiešať. Hotový kefír vydrží v chladničke dva týždne aj dlhšie - jeho vlastnosti sa však budú postupne meniť.

Keď sa kefíru nejakú dobu nechceme venovať, možno ho odložiť do chladničky. V chlade v pohári s mliekom vydrží kefírové jadro v poriadku niekoľko týždňov. Po opätovnom rozbehnutí však prvá dávka mlieka nemusí chutiť dobre. Kefír sa riadne rozbehne až pri druhej alebo tretej dávke mlieka, v závislosti od dĺžky pobytu v chlade.[10]

Kefírové mlieko v obchodných reťazcoch

[upraviť | upraviť zdroj]
„Kefírové mlieko“ z obchodu

Balený „kefír“ dostupný v obchodných reťazcoch sa od toho domáceho podstatne líši. Kefír v priebehu času pracuje a jeho chuť a zloženie sa vyvíja - nie je preto možné zaručiť požadované stále vlastnosti výrobku. Z tohto dôvodu sa v potravinárskom priemysle pri výrobe kefírového mlieka nevyužíva kefírové jadro, ale laboratórne vyvinutá DVS kul­túra, t. j. mra­zom sušená zmes len nie­koľ­kých vybra­ných dru­hov baktérií izolovaných z ke­fíru. Takýto mliečny nápoj môže byť stále chutný a zdraviu prospešný – zďaleka však nemá všetky vlastnosti skutočného kefíru. [12]

Druhou nevýhodou je jedno­razové balenie, najčastejšie umelohmotná fľaša, ktorej ďalší osud si zákazník berie na zod­povednosť. Tomuto sa pri domácej výrobe kefíru z mlie­ka z dvora či z mliečneho automatu možno vyhnúť. Domáca výroba tiež umožňuje použiť výživovo hodnotnejšie nepasterizované mlieko – za predpokladu, že pochádza z dobrého zdroja: od zdravých zvierat z pasienkového chovu.[12]

Využitie v syrárstve

[upraviť | upraviť zdroj]

Pridanie kefíru dokáže obnoviť prirodzené mikrobiálne spoločenstvo mlieka zničené pasterizáciou. Syry vyrobené z pasterizovaného mlieka s kefírom ako spúšťačom kvasenia nechutia po kefíre – chutia tak, ako ich proťajšky vyrábané zo surového mlieka podľa pôvodných miestnych postupov.[2]

Rôznorodý ekosystém kefíru sa nielenže hodí ako základ pre výrobu rôznych mliečnych výrobkov vrátane jogurtu a skoro všetkých druhov syrov – je tiež odolný voči cudzorodým zárodkom a dokáže tak účinne ochrániť mliečny výrobok pred nebezpečnými organizmami.[13]

Kefír sa podobá prirodzene skysnutému surovému mlieku, a teda ho možno použiť ako základ pri výrobe domáceho hrudkového tvarohu.[12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Tomislav Pogačić et al.: Microbiota of kefir grains, Mljekarstvo 63 (1), 3-14 (2013). https://www.researchgate.net/publication/249994327_Microbiota_of_kefir_grains
  2. a b David Asher. The Art of Natural Cheesemaking. White River Junction, United States: Chelsea Green Publishing Co, 2017. ISBN: 978-16-03585-78-1. Str. 13.
  3. a b Analy Machado de Oliveira Leite et al. (2013). "Microbiological, technological and therapeutic pro­per­ties of kefir: a natural probiotic beverage". Brazilian journal of microbiolo­gy 44, 2. Sociedade Brasileira de Microbiologia. p. 341-349. ISSN 1678-4405. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3833126/.
  4. Blasche S. et al. Emergence of stable coexistence in a complex microbial community through metabolic cooperation and spatio-temporal niche partitioning. bioRxiv. 2019. https://doi.org/10.1101/541870
  5. a b Damiana D. Rosa et al. (2017). Milk kefir: nutritional, microbiological and health benef­its. Universidade Federal de Viçosa. Preložené. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28222814
  6. a b c d Ying Shen, Dong-Hyeon Kim, Jung-Whan Chon, Hyunsook Kim, Kwang-Young Song, and Kun-Ho Seo; Nutritional Effects and Antimicrobial Activity of Ke­fir (Grains). Journal of Milk Science and Biotechnology. 2018; 36(1): 1-13. https://www.researchgate.net/publication/324724820_Nutritional_Effects_and_Antimicrobial_Activity_of_Kefir_Grains
  7. Stephen Moses John; Sirirat Deeseenthum. (2013). Properties and benefits of kefir – A review. Prince of Songkla Univerzity. 2013. https://pdfs.semanticscholar.org/77c8/4dbf6e579315c516fd13ed282ffcb0f51e26.pdf
  8. Matej Svorad Sabo. Domáci liečivý kefír: Príručka priateľov živej kultúry. Brdárka: o.z. Alter Nativa Brdárka, 2019. ISBN: 978-80-971724-9-7. Str. 66.
  9. Sandor Ellix Katz. The Art of Fermentation: An In-depth Exploration of Essential Concepts and Processes from around the World. White River Junction, USA: Chelsea Green Publishing, 2012. ISBN 978-1-60358-364-0. Str. 157.
  10. a b Kefír doma. Domáci liečivý kefír. http://kefir.nazemi.sk/kefir-doma/
  11. Karina T. M-Guedes; Kassiana T. Magalhães; Rosane F. Schwan. (2016). Chemical and Therapeutic Aspects of Kefir. International Journal of Pharmacovigilance 1(2): 3. https://symbiosisonlinepublishing.com/pharmacovigilance/pharmacovigilance03.pdf
  12. a b c Matej Svorad Sabo. Domáci liečivý kefír – Príručka priateľov živej kultúry. Brdárka: o.z. Alter Nativa Brdárka, 2019. ISBN: 978-80-971724-9-7. Str. 57 a 86.
  13. David Asher. The Art of Natural Cheesemaking. White River Junction, United States: Chelsea Green Publishing Co, 2017. ISBN: 978-16-03585-78-1. Str. 27. Preložené.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kefír

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]