Preskočiť na obsah

Košťany nad Turcom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Košťany nad Turcom
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Nadmorská výška 415 m n. m.
Súradnice 49°01′41″S 18°54′18″V / 49,028056°S 18,905°V / 49.028056; 18.905
Rozloha 6,44 km² (644 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 440 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 223,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1323
Starosta Ján Mlynár[3] (SaS, DOBRÁ VOĽBA a Umiernení, SME RODINA)
PSČ 038 41
ŠÚJ 512371
EČV (do r. 2022) MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
č. 64
E-mailová adresa poslať email
Telefón 043 4136243
Fax 043 4301652
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Košťany nad Turcom
Webová stránka: kostanynadturcom.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Košťany nad Turcomobec na Slovensku v okrese Martin. Obec leží na strednom Slovensku a susedí s takmer šesťdesiat tisícovým mestom Martin v regióne Turiec.

Prvé listinné dôkazy zmieňujúce sa o villa Coschan - vtedajších Košťanoch sú z roku 1323. V roku 2003 bolo 680 rokov od prvej písomnej zmienky o obci Košťany nad Turcom. História obce sa viaže s rôznymi vlastníkmi panstiev, do ktorých obec patrila.

Hlavnou činnosťou obyvateľov Koštian nad Turcom v 18. a 19. storočí bolo poľnohospodárstvo. Až po zrušení poddanstva v roku 1848 sa v obci začali rozvíjať remeslá a obchod, a to počas nasledujúceho obdobia, ktoré bolo pomalým a ťažkým prechodom od viazanosti na pôdu - feudalizmom ku kapitalistickej forme vlastníctva. Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá podnietila rozvoj remesiel nie len v Košťanoch nad Turcom, ale aj v celom kraji bolo zrušenie cechov v roku 1872. V obci sa usadili majstri ako mlynár, čižmár, stolár, kováč, čižmár, kožušník, kolár, murár, obchodník, obuvník, krčmár...

Mimo rozvoja remesiel bolo neustále hlavným zdrojom obživy poľnohospodárstvo. Pestovali sa zemiaky, ľan, jačmeň, ovos. Rozšírené bolo aj pestovanie ovocných stromov. Choval sa hovädzí dobytok a v malej miere aj ošípané.

Na prelome 19. a 20. storočia nemala obec vyhovujúcu školskú budovu a až po zdĺhavých rokovaniach zástupcov obce a štátnych inštitúcií sa budova začala stavať v roku 1904 na pozemku, ktorý odkúpila obec od pána Jána Staričku a výstavbu financovala z amortizačného úveru splatného v období nasledujúcich päťdesiatich rokov.

Časté živelné pohromy a teda hlavne požiare donútili predstaviteľov obce založiť hasičský zbor, a to v roku 1885, keď jeho prvým veliteľom sa stal Ján Šedaj st. a spoluzakladateľom bol Ondrej Párička. Najväčší požiar v Košťanoch nad Turcom bol zaznamenaný 27. júna 1887 keď zhorelo sedemnásť obytných budov a dvadsaťštyri budov hospodárskych. Šetrenie na vybavení hasičského zboru sa nevyplatilo a tak bolo predstavenstvo obce nútené v roku 1894 zakúpiť požiarnu striekačku. Najväčšiu povodeň zaznamenali v obci 25. - 26. júla 1960 kedy bol strhnutý most z Koštian nad Turcom do Turčianskeho Petra a rieka Turiec sa vyliala zo svojho koryta tak isto ako aj potok Belianka. V obci sa narodil kníhtlačiar Ján Párička (1882-1914).

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rutkaiovská kúria, jednopodlažná baroková stavba na nepravidelnom pôdoryse s manzardovou strechou z roku 1775. Koštianska kúria je solitérna stavba v juhovýchodnej časi obce. Pôvodnými majiteľmi boli Rutkaiovci-Vrútockí. Ku stavba prilieha brána, ktorá pôvodne prepájala kúriu s hospodárskymi budovami. Hlavná fasáda budovy je orientovaná do ulice centrálnym rizalitom, za ktorým sa ukrýva hlavná sieň sídla. Dispozícia kúrie je neskorobaroková, dvojtraktová v tvare písmena L. Stropy boli riešené ako valené klenby s výsečami alebo ako trámové stropy. Zo strany dvora kúriu lemuje arkádová chodba. Tu v štukovej výzdobe stropu nachádzame datáciu úpravy kúrie v roku 1830, ktorú uskutočnil Štefan II. Rutkai. Dispozíciu zachovali no zmenili riešenie stropov, ktoré zaklenuli korýtkovými klenbami. Fasáda budovy bola od počiatku v monochrómnej bielej vápennej omietke. Zaujme atypická štuková výzdoba. Okná sú dekorované šambránami doplnenými pri prestavbe o polkruhové nadokenné rímsy a rastlinné motívy v suprafenestrách. Okenné osi sú členené dekoratívnymi pilastrami s geometrickými vzormi, ktoré sú inšpirované ľudovou architektúrou Turca. Nájomníkmi v kúrii boli po roku 1866 Jakub Berger a gróf Ňári. Neskôr sa stala notárskym bytom a notárskym úradom. Napriek stavebným úpravám si kúria zachovala originálny charakter, dispozície aj výtvarný dekor, čo je zdrojom jej hodnoty. Po roku 1999 bola kúria reštaurovaná a čiasočne upravovaná pre potreby nového penziónu.[4]

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Kúria, s. 394-397.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]