Preskočiť na obsah

Kyklop

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O diadochovi pozri Antigonos Jednooký.
Hlava kyklopa z 1. storočia n. l. z rímskeho Kolosea
Hlava kyklopa z 1. storočia z rímskeho Kolosea

Kyklop alebo Kyklóp alebo Kyklóps (gr. Κύκλωψ - Kyklóps, lat. Cyclops) bol v gréckej a neskôr v rímskej mytológii veľký obor, ktorý mal jedno oko v strede čela.

Kyklopi sú trojakí. V Hésiodovej Teogónii sú kyklopmi traja bratia Brontés, Steropés a Argés, ktorí pre Dia vyrobili jeho zbraň – blesk. V Homérovej Odysei sú necivilizovanou skupinou pastierov, bratmi Polyféma, s ktorými sa stretol Odyseus. Kyklopovia sa preslávili aj ako stavitelia kyklopských hradieb v Mykénach a Tirynse.

V Kyklopoch, Euripidovej hre z 5. storočia pred Kr., ospevuje zbor satyrov komickú situáciu na základe stretnutia Odysea a Polyféma. Básnik Kallimachos z tretieho storočia pred Kr. robí z hesiodovských Kyklopov pomocníkov kováčskeho boha Héfaista, rovnako ako Vergílius v latinskom epose Eneida, kde zrejme stotožňuje hesiodovských a homérskych Kyklopov.

Prinajmenšom od piateho storočia pred Kristom sa spájajú s ostrovom Sicília a sopečnými Liparskými ostrovmi.

Poznáme tri druhy kyklopov. Popísaní sú hésiodovskí, homérovskí a stavitelia hradieb.[1] V Hesiódovej Teogónii sú Kyklopmi traja bratia: Brontés, Steropés a Argés, synovia Ourana a Gaii, ktorí pre Dia vyrobili jeho charakteristickú zbraň, blesk. V Homérovej Odysei sú Kyklopovia necivilizovaná skupina pastierov, z ktorých s jedným, Polyfémom, synom Poseidóna, sa stretáva Odyseus. Kyklopovia boli údajne aj staviteľmi kyklopských hradieb v Mykénach a Tirynse.[2]

Hesiodovskí Kyklopi

[upraviť | upraviť zdroj]
Vyhňa kyklopov, holandská grafika zo 16. storočia podľa Tizianovej maľby.
Vyhňa Kyklopov, holandská grafika zo 16. storočia podľa Tizianovej maľby.

Hésiodos v Teogónii (asi 700 pred Kr.) opísal troch kyklopov: Brontés, Steropés a Argés boli synmi Urána (Nebo) a Gaii (Zem) a bratmi Titanov a Hekatoncheirov a ktorí mali uprostred čela zasadené jedno oko.[3] Vyrobili pre Dia jeho všemocný blesk, a tým zohrali kľúčovú úlohu v gréckom mýte o nástupníctve, ktorý rozprával o tom, ako Titan Kronos zvrhol svojho otca Ourana, ale tiež ako Zeus zvrhol Krona a jeho druhov Titanov a ako sa Zeus nakoniec ustanovil za konečného a trvalého vládcu kozmu. Argés (Jasný), Brontés (Hrom) a Steropés (Blesk) odrážajú ich základnú úlohu tvorcov bleskov. Už koncom siedmeho storočia pred Kr. mohol spartský básnik Tyrtaeus Kyklopov menovať ako zosobnenie mimoriadnej veľkosti a sily.[4]

Homérski Kyklopi

[upraviť | upraviť zdroj]
Odyseus a jeho posádka oslepujú Polyféma. Detail prototypovej amfory, asi 650 rokov pred Kr. Elefsina, Archeologické múzeum, inv. č. 2630.
Odyseus a jeho posádka oslepujú Polyféma. Detail prototypovej amfory, asi 650 rokov pred Kr. Elefsina, Archeologické múzeum, inv. č. 2630.

V jednej z epizód Homérovom diele Odysea (asi 700 pred Kr.) sa hrdina Odyseus stretáva s kyklopom Polyfémom, synom Poseidóna, jednookým ľudožravým obrom, ktorý žije so svojimi druhmi v ďalekej krajine. Vzťah medzi týmito Kyklopmi a Hésiodovými Kyklopmi je nejasný. Homér opísal úplne inú skupinu Kyklopov, než sú Hésiodovi zruční remeselníci. Homérovi Kyklopi žijú vo „svete ľudí", a nie medzi bohmi, ako je to pravdepodobne v Teogónii. Homérovi Kyklopi sú predstavení ako necivilizovaní pastieri, ktorí žijú v jaskyniach, divosi, ktorí neberú ohľad na Dia. Nemajú znalosti o poľnohospodárstve, lodiach ani remeslách. Žijú oddelene a nemajú žiadne zákony.[1]

Dramatik Euripides z piateho storočia pred Kristom vo svojej satirickej hre Kyklopovia tiež rozprával príbeh o Odyseovom stretnutí s Polyfémom. Euripidovi Kyklopovia, podobne ako Homérovi, sú nekultúrni pastieri žijúci v jaskyniach. Nemajú žiadne poľnohospodárstvo, žiadne víno a živia sa mliekom, syrom a mäsom z oviec. Žijú osamelým životom a nemajú vládcu. K cudzincom sú nehostinní, zabíjajú a jedia všetkých, ktorí prichádzajú do ich krajiny. Kým Homér nehovorí, či sú ostatní Kyklopovia svojím vzhľadom a pôvodom podobní Polyfémovi, Euripides to vyjadruje jednoznačne, keď Kyklopov nazýva „Poseidónovými jednookými synmi". A kým Homér neudáva, kde sa nachádzajú, Euripides lokalizuje krajinu Kyklopov na ostrov Sicília neďaleko Etny.[5]

Kyklopskí stavitelia hradieb

[upraviť | upraviť zdroj]
„Kyklopské" hradby v Mykénach.
„Kyklopské" hradby v Mykénach.

Kyklopi boli údajne aj staviteľmi takzvaných „kyklopských" hradieb v Mykénach, Tirynse a Argu.[6][7] Hoci ich možno považovať za odlišné, kyklopskí stavitelia hradieb majú s Hesiódovými Kyklopmi niekoľko spoločných čŕt: obe skupiny sú remeselníci s nadprirodzenými schopnosťami, disponujúci obrovskou silou, ktorí žili v dávnych časoch. Týmito staviteľmi Kyklopmi sa zrejme vysvetľovala stavba ohromných hradieb v Mykénach a Tirynse, zložených z masívnych kameňov, ktoré sa zdali byť príliš veľké a ťažké na to, aby ich mohli premiestniť obyčajní ľudia.

Títo majstri stavitelia boli v staroveku známi prinajmenšom od piateho storočia pred Kr. Básnik Pindaros uvádza, že Herakles preháňal Geryónov dobytok cez „kyklopský portál" tirynského kráľa Eurysthea.[8] Mýtograf Ferekydes hovorí, že Perzeus so sebou priviedol Kyklopov zo Seryfu do Argu, pravdepodobne na stavbu hradieb v Mykénach.[9] Proitos, mýtický kráľ starovekého Argu, vraj priviedol skupinu siedmich Kyklopov z Lýkie, aby postavili hradby Tirynu.[10]

Možný pôvod

[upraviť | upraviť zdroj]
Kostry Palaeoloxodon falconeri s veľkým nosovým otvorom.
Kostry Palaeoloxodon falconeri s veľkým nosovým otvorom.

Možný pôvod jednookých kyklopov predložil paleontológ Othenio Abel v roku 1914.[11] Abel navrhol, že fosílne lebky pleistocénnych trpasličích slonov, ktoré sa bežne nachádzajú v pobrežných jaskyniach Talianska a Grécka, mohli dať podnet na vznik príbehu o Polyfémoch. Abel navrhol, že veľká centrálna nosová dutina (pre chobot) v lebke mohla byť interpretovaná ako veľká jediná očná dutina.

Kyklopia, zriedkavá vrodená chyba, môže mať za následok plody s jedným okom. V takýchto prípadoch je ale oko pod nosom[12], a nie nad ním, ako je to na starogréckych vyobrazeniach.[13]

Walter Burkert vidí možnosť, že Hesiódovi Kyklopovia majú základ v starovekých kováčskych cechoch.[14]

Iné jednooké bytosti v mytológii a kultúre

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Hard, S. 66
  2. Fowler 2013, S. 53
  3. Hésiodos, Teogónia, 139–146
  4. Tyrtaeus, 12.2–3
  5. Euripides, Cyclops 114
  6. Pausanias, 2.16.5
  7. Apollodorus 2.2.1
  8. Pindaros, fr. 169a7
  9. Fowler 2013, S. 36
  10. Strabón, 8.6.11
  11. Mayor 2011, S. 35–36
  12. Nelson, Edward, The One-Eyed Ones, The Journal of American Folklore, Vol. 71, No. 280 (Apr. – Jun., 1958), S. 159–61. JSTOR 537689
  13. Leroi, Armand Marie, Mutants: On Genetic Variety and the Human Body, Penguin, 2003. ISBN 0-670-03110-0.
  14. Burkert, Walter (1991). Greek Religion. Wiley-Blackwell. ISBN 978-0-631-15624-6.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyklop

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Cyclopes na anglickej Wikipédii a List of one-eyed creatures in mythology and fiction na anglickej Wikipédii.