Preskočiť na obsah

Republika srbská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Republika srbská
Vlajka Republiky srbskej Štátny znak Republiky srbskej
Vlajka Znak
Národné motto:
-
Štátna hymna:
Moja Republika
Miestny názov  
 • dlhý Republika Srpska / Република Српска
 • krátky Republika Srpska / Република Српска
Hlavné mesto Istočno Sarajevo (de iure)
Banja Luka (de facto)
44°46′ S.š. 17°11′ V.d.
Najväčšie mesto Banja Luka
Úradné jazyky srbčina, bosniačtina a chorvátčina


Štátne zriadenie
Prezident
Predsedníčka vlády
republika
Željka Cvijanović
Željka Cvijanović
Vznik 9. január 1992
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
24 641 km²   
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2007)
 • sčítanie (2013)

 • hustota (2007)
 
1 439 673
1 218 107

53/km²
Mena Konvertibilná marka (BAM)
Časové pásmo
 • Letný čas
SEČ (UTC+1)
SELČ (UTC+2)
Internetová doména
Smerové telefónne číslo +387

Súradnice: 44°45′00″S 17°19′00″V / 44,75°S 17,316666666667°V / 44.75; 17.316666666667

Republika srbská (srb., bos. а chorv. v latinke Republika Srpska, v srbskej cyrilike Република Српска) je jedna z dvoch entít federatívnej Bosny a Hercegoviny.

Hlavným mestom entity je de facto Banja Luka, kde sídli správa krajiny; hoci ústavou je garantované za hlavné mesto Federácie Bosny a Hercegoviny Sarajevo a za hlavné mesto Republiky srbskej Istočno Sarajevo (srb. Istočno Sarajevo). RS má vlastnú vládu, vlastného prezidenta, parlament, entitálne symboly a do roku 2003 mala dokonca aj vlastné aerolínie (Air Srpska). V roku 2004 existovali snahy zjednotiť policajné zložky oboch entít, avšak stroskotali. O niekoľko rokov sa podarilo zreformovať ozbrojené sily a vojenské zložky RS tak začleniť do Ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny. Ako menu používa entita konvertibilnú marku, rovnako ako Federácia BiH (do roku 1994 však mala vlastnú menu, ktorou bol dinár Republiky srbskej).

Bližšie informácie v článkoch: Vojna v Bosne a Hercegovine a Operácia Deliberate Force

Republika srbská vznikla na začiatku vojnového chaosu v bývalej Juhoslávii. Koncom roka 1991 srbskí členovia bosnianskeho parlamentu ako reakciu na vyhlásenie suverenity Bosny a Hercegoviny vytvorili zhromaždenie srbského národa v Bosne a Hercegovine, ktoré 28. februára 1992 prijalo ústavu republiky. Tento dátum sa považuje za dátum vzniku Republiky srbskej. Iniciátori vytvorenia republiky mali v úmysle jej odtrhnutie od Bosny a Hercegoviny. Prvým prezidentom Republiky srbskej sa stal Radovan Karadžić. Nasledovala krutá vojna, počas ktorej sa bosnianskym Srbom podarilo obsadiť až 70 % územia Bosny a Hercegoviny.

Republika si umiestnila sídla svojich najdôležitejších orgánov v dedine Pale, len pár kilometrov od Sarajeva. Napriek dlhému a krvavému obliehaniu Sarajeva sa bosnianskym Srbom Sarajevo nepodarilo dobyť.

Daytonskou mierovou zmluvou z roku 1995, ktorou sa skončila vojna v Bosne a Hercegovine, sa dohodlo, že Republika srbská bude naďalej existovať, ale v rámci Bosny a Hercegoviny ako jedna z jej dvoch štátnych subjektov, určili sa jej hranice, pričom sa určilo, že republika bude zaberať približne 49 % územia Bosny a Hercegoviny.

Po vojne sa začal zložitý proces konsolidácie a zjednocovania Bosny a Hercegoviny, ktorý sa doteraz neskončil a na ktorý dozerá medzinárodné spoločenstvo.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci republika rešpektuje kompromisný mier z roku 1995, nevzdala sa celkom nárokov na svoje osamostatnenie. Separatistické tendencie v republike posilnil príklad Kosova. Nateraz sa však zdá, že republika nemá záujem o násilné odčlenenie od Bosny, jej politici hovoria výlučne o mierovej ceste. Na druhej strane prebieha už spomínaný politický proces zjednocovania Bosny a Hercegoviny pri rešpektovaní autonómie oboch štátnych entít.

Štatistiky

[upraviť | upraviť zdroj]
Poloha Republiky srbskej v Bosne a Hercegovine
Etnická skladba obyvateľstva
Rok Srbi  % Moslimovia1  % Chorváti  % Ďalší2  % Celkovo
1991 869 854 55,4% 440 746 28,1% 144 414 9,2% 114 494 7,3% 1 569 332
1996 1 427 912 96,8% 32 344 2,2% 15 028 1,0% 4 0,0% 1 475 288
20063 1 267 000 88% 127 000 8% 58 000 4% 750 0,001% 1 452 673
1:Veľká časť moslimov sa dnes cíti byť Bosniakmi.
2: "Ďalší", hlavne ľudia, ktorí vyhlásili, že sú Juhoslovania
3: údaje z roku 2006 sú odhad

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]