Preskočiť na obsah

Tethys (more)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
More Tethys medzi Lauráziou a Gondwanou v triase

Tethys (iné názvy: Tetys, Tétys, Thétys, Tethyda, Tetyda, tetýda, tethýda, tetyda) alebo Neotethys (synonymá zrejme analogicky k synonymám v prvej zátvorke) bol historický oceán. Bola to sústava oceánskych paniev, ktorá existovala od mladších prvohôr (od cca 300 mil. rokov BP) až do začiatku treťohôr približne v rovnobežkovom smere z oblasti južnej Európy a severnej Afriky smerom do Malej Ázie až po Indonéziu. Na severe bol tento oceán v neskoršom období obmedzený Lauráziou a Sibírskym štítom, na juhu Gondwanou.

Z Tethys sa vyvrásnili na severe Pyreneje, Alpy, Karpaty, Balkán, Kaukaz, Himaláje a i., v južnom pásme Atlas, Apeniny, Dinaridy, Helenidy a Tauridy. Postupne sa časti Tethys pričleňovali k už jestvujúcim kontinentom, šírka oceánu sa zmenšovala, až sa rozdelil na severnú Paratethys a Južný Tethys. Tethys sa rozpadla alpínskym vrásnením. Zvyškami Tethys sú Stredozemné more, Čierne more a Kaspické more. Balaton a Neziderské jazero sú zvyškami Paratethys.

Názov Tethys prvýkrát použil v roku 1893 rakúsky geológ Eduard Suess. Tethys bola grécka mýtická postava, dcéra Urana a Gaie, sestra a manželka Okeanova. Teória platňovej tektoniky síce neskôr vyvrátila niektoré prvky Suessovej koncepcie jeho stavby, no jeho pôvodná myšlienka bola napriek tomu pomerne presná a označenie Tethys sa v povedomí geológov naďalej udržalo.

Pomenovnie tethys sa vzťahujue na viaceré oceánske domény, ktoré existovali v rozdielnom čase. Rozlišuje sa preto prvohorný oceán Paleotethys, severne od Kimérie. Mladší vrchnoprvohorný až druhohorný oceán južne od Kimérie je označovaný ako Neotethys. Oceán, ktorý sa otvoril v strednej jure je označovaný ako Alpínsky Tethys (aj keď namieste by bolo skôr pomenovanie Tethýdny Atlantik) alebo tethýda. Posledný menovaný oceán vznikol extenziou a rozpadom kontinentov v súvislosti so vznikom centrálneho Atlantiku[1]. Paleogeografiu komplikuje aj existencia menších vrchnoprvohorných až druhohorných oceánskych domén ako bol napr. Meliatsko-halstattský oceán. V dôsledku alpínskej orogenézy došlo k postupnému uzavretiu tethýdy. Zvyškové miocénne oceánske panvy, ktoré boli v tomto období zaplavené morom sú označované ako Paratethys[2].

Geologický vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Oceán Tethys vznikol pred asi 300 miliónmi rokov, teda počas permu, vedľa južného okraja oceánu Paleotethys. Paleothethys ako obrovský záliv zasahoval z východu do Pangey a nachádzal sa severne od kontinentu Kiméria. Rift vznikol pozdĺž severného okraja kontinentálneho šelfu Južnej Pangaey (tzv. Gondwana). Táto oceánska zemská kôra so sebou asi 60 miliónov rokov niesla časť šelfu s kontinentálnou kôrou, označovanú Kiméria. Tento z východu na západ pretiahnutý kontinent pred sebou tlačil Paleotethys k severnej časti Pangey (Laurázia). Oceán Tethys (či presnejšie Neotethys) sa teda formoval medzi Kimériou a Gondwanou. V platformnej oblasti Európy Tethys komunikoval s germánskou panvou len cez úzke prielivy na juhovýchode a severozápade vindelického valu. V alpsko-mediteránnej oblasti sa diferencoval až v mezozoiku, keď najprv z východu zasiahol ako Meliatsko-halstattský oceán a neskôr zo západu ako Valaiský a Piemontsko-ligurský oceán. Tieto dva oceány výrazne súviseli s vývojom stredného Atlantiku[1]. Tu sa Tethys vyznačoval výskytom teplomilnej fauny a flóry.

Pri otváraní týchto oceánskych priestorov došlo k vzájomnému ľavostrannému pohybu Afriky a Európy. Najzápadnejšia časť Európy sa posunula v tomto období v dôsledku platňovotektonických procesov súvisiacich s vznikom nových oceánov asi o 600 km na západ[1]. V dôsledku pohybu Africkej platne na severovýchod, ktorý sa začal v jure a vyvrcholil v kriede a paleogéne alpínskou orogenézou, oceán Tethys zanikol, prípadne bol zredukovaný na úzke pruhy morských či sladkovodných paniev označovaných ako Paratethýda.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Favre, P., Stampfli, G.M., 1992, From rifting to passive margin: the examples of the Red Sea, Central Atlantic and Alpine Tethys. Tectonophysics, 215, s. 69-97
  2. PETRÁNEK, J. On-line geologická encyklopedie - Paratethys [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2010-08-21]. Dostupné online.
Milióny rokov dozadu 1100 – 750 600 – 550 – 200
Arábia
Madagaskar
India
Kongo Afrika Afrika
Patagónia Sibír Atlantika Južná Amerika
Atlantika Západná Arábia Baltika Austrália
Ur Rodinia Východná Gondwana Protogondwana Pannotia Laurentia Euramerika
(Laurussia)
Pangea Gondwana Antarktída Antarktída
Arktída Nena Západná Gondwana Protolaurázia Gondwana Laurázia Laurentia Severná Amerika
Baltika Baltika Avalónia Eurázia
Laurentia Severná Čína
Sibír Južná Čína
Oceány Mirovia Prototethys, Paleotethys Panthalassa Tethys
  • vodorovné a šikmé šípky - rozdelenie a spojenie
  • zvislé šípky - postupné pripájanie a oddeľovanie