Preskočiť na obsah

Trilobity

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trilobity môže byť aj názov podkmeňa Trilobitomorpha [1] (synonymá sú: trojlalokovce[2][3][4][5][6] a trilobitovce [7]), pozri trojlalokovce
Trilobity
540 – 251.9 mil. neskoré kambrium – neskorý perm

Elrathia kingii, kambrium (540 miliónov rokov), wheelerské bridlice, Utah, USA.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Trilobita
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Trilobity (lat. Trilobita) sú trieda vyhynutých morských organizmov patriaca do podkmeňa trojlalokovce (=trilobity v širšom zmysle; lat. Trilobitomorpha), ktorý je významnou skupinou vyhynutých článkonožcov (bezhryzadlovcov).

Výskyt triedy trilobity je spoľahlivo doložený od kambria v prvohorách (približne 540 – 520 miliónov rokov[8][9]). V skamenelinách sa zachovávajú najmä ich chitínové panciere. Sú vedúcimi skamenelinami pre prvohory. Vyhynuli v priebehu devónu, posledné dožívajúce skupiny až v perme.

Evolúcia trilobitov

[upraviť | upraviť zdroj]

Trilobity patria medzi typické prvohorné organizmy – najväčší rozkvet dosiahli vo vrchnom kambriu a ordoviku, menej v silúre a spodnom devóne. V perme prežíval už iba jediný rad – Phillipsiidae, ktorý však spolu s mnohými inými organizmami vyhynul na konci permu. Predpokladá sa, že všetky trilobity vznikli na území dnešnej Sibíri s následne sa z nej rozšírili[9].

Zachoval sa po nich bohatý paleontologický materiál. Náleziská trilobitov na Slovensku sú v okolí Dobšinej, Ochtinej a Jelšavy. Omnoho bohatšie nálezy sú napríklad v Českom krase a tiež v oblasti zvanej Barrandién (medzi Prahou a Plzňou), napr. pri obci Skryje. Dodnes bolo popísaných vyše 15 000 druhov trilobitov.

Dobre zachované fosílie trilobitov a ich zvlečených pancierov sú známe z náleziska pri meste Greese v pohorí Eifel v Nemecku.

Skoré trilobity

[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie fosílie trilobitov sú datované do obdobia približne pred 530 miliónmi rokov a boli celosvetovo rozšírené.[10] Už skoré trilobity nesú všetky vlastnosti skupiny trilobitov ako celku. Nezdá sa, žeby niekedy existovala nejaká prechodná skupina alebo skupina predkov trilobitov.[11]

Systematická klasifikácia

[upraviť | upraviť zdroj]

trieda: Trilobity (Trilobita)

Stavba tela

[upraviť | upraviť zdroj]
Priečne rozdelenie tela trilobita

Veľkosť trilobitov bola premenlivá. Dĺžka tiel dospelých jedincov sa pohybovala od 6 mm do 75 cm[12]. Telo trilobitov pokrýva chitínový pancier, ktorý môže byť impregnovaný kalcitom alebo fosfátmi vápnika. Pancier sa priečne aj pozdĺžne delí na 3 časti (podľa tohto rozdelenia tela práve trilobity dostali svoje meno). Pozdĺžne je výrazná osová časť tela – tzv. rachis a symetrické bočné pleury. Cephalon je hlavový štít, ktorý sa skladá z piatich segmentov, rôzneho tvaru. Na cephalone sa môžu nachádzať jednoduché alebo zložené oči rôznej veľkosti, ich počet môže dosiahnúť až 15 000. Na hlavovom štíte sa nachádza 5 párov končatín, z ktorých 1 spĺňa funkciu tykadiel, ktoré slúžia na hmat, či ako chemoreceptory. Ostatné končatiny sú dvojvetvové a okrem pohybu slúžia i na dýchanie. Končatiny boli primárne kráčavé, no u niektorých druhov boli lupeňovité a umožňovali plávať. Na epipoditoch pri báze nôh mali žiabrové prívesky. Končatiny sa vo fosílnom stave nachádzajú iba v ojedinelých prípadoch, rovnako ako mäkké časti tela a oči. Trup tvorí hrudná časť zvaná thorax, ktorá sa skladá z voľne uložených segmentov, takzvaných pleur. Spodná časť tela nie je dobre známa[12]. Chvostová časť tela sa nazýva pygídium a skladá sa z jedného až 34 segmentov, zakončená býva osovým tŕňom alebo viacerými bočnými tŕňmi. U niektorých druhov však táto časť chýba. Telo neskorších druhov sa mohlo stočiť do guľky, podobne ako u recentných Oniscomorpha. Podrobným štúdiom zachovalých fosílií sa zistilo, že mali segmentálne uložené metanefrídie, podobne ako Polychaeta, z predkov ktorých pochádzajú. Vyvíjali sa anamériou.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava: Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015, [cit. 2018-06-21]. S. 22. Dostupné online.
  2. ANDREJEVA-GRIGOROVIČ, A. S. et al. Systematická paleontológia bezstavovcov 1. S. 62 dostupné online
  3. KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] s. 22
  4. článkonožce. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 122.
  5. Pozri aj článok bezhryzadlovce
  6. Ferianc 1978 dostupné online
  7. Systém podľa Biopedia.sk (r. 2000) [online]. biopedia.sk, [cit. 2018-04-23]. Dostupné online.
  8. FORTEY, Richard A.. Trilobite! (Eyewitness to Evolution). [s.l.] : HarperCollins, 2000. 269 s. ISBN 978-0-00-257012-1.
  9. a b B. S. Lieberman. Phylogenetic analysis of some basal early Cambrian trilobites, the biogeographic origins of the eutrilobita, and the timing of the Cambrian radiation [online]. Journal of Paleontology (4 ed.), 76 (4), [cit. 2019-10-21]. Dostupné online.
  10. Lieberman, BS (March 1, 1999). "Testing the Darwinian Legacy of the Cambrian Radiation Using Trilobite Phylogeny and Biogeography" (abstract). Journal of Paleontology 73 (2): 176. http://jpaleontol.geoscienceworld.org/cgi/content/abstract/73/2/176
  11. Clarkson, E. N. K. (1998), Invertebrate Paleontology and Evolution (4th ed.), Oxford: Wiley/Blackwell Science, p. 452, http://www.google.co.uk/books?id=g1P2VaPQWfUC&pg=PP1&lpg=PP1
  12. a b On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 12.7.2009. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trilobity
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Trilobity