Preskočiť na obsah

Turecká van

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Turecká van

Turecká van v základnom sfarbení
Krajina pôvodu Turecko
EMS kód TUV
Štandardy (linky) AACE, ACFA, ACF, CFA,
FIFe, GCCF, TICA
Charakter temperamentná, láskavá
Hmotnosť 3-8,5 kg
Synonymá Turecká plávajúca mačka
Zoznam mačacích plemien

Turecká van (tur. Van Kedisi, armén. Վանա կատու) je vzácne mačacie plemeno. Pochádza z juhovýchodného Turecka a za svoje meno vďačí jazeru Van, pri ktorom sa nachádza región, v ktorom sa toto plemeno prirodzene vyvinulo. Slovo van pritom poukazuje na sfarbenie srsti, ktorá je okrem sfarbenia na hlave a chvoste celá biela.

Van je veľké jazero, ktoré sa nachádza v horách na juhovýchode Turecka pri hraniciach s Iránom. Je to pusté územie s nadmorskou výškou asi 1 600 metrov nad morom. V roku 1955 do jednej dediny na tomto území dorazila Laura Laushingtonová a objavila tu v ostatnom svete dovtedy neznáme plemeno. Išlo o mačky s dlhou bielou srsťou a odlišným zafarbením hlavy a chvosta. Podarilo sa jej získať dve mačiatka, ktoré si vzala so sebou. O štyri roky neskôr sa vrátila pre ďalšie, aby mohla svetu predstaviť tureckú van.

Toto plemeno sa vyvíjalo vzhľadom na geografickú izoláciu oddelene. Je to mačka s polodlhou srsťou, pevným telom a pôvabnou srsťou. Britská felinologická organizácia uznala v roku 1969 tureckú van ako prvá. Zo Spojeného kráľovstva boli v roku 1970 vyvezené prvé jedince tohto plemena do Spojených štátov, kde ich v roku 1985 uznala tamojšia severoamerická organizácia.

Typickým znakom tureckej van je biela srsť so škvrnami na hlave a pod ušami, huňatý chvost, ktorý môže byť tmavšie sfarbený a pruhovaný. Srsť je dostatočne dlhá a hebká, bez vlnitej podsady.

Je to stredne veľká mačka. Najmä kocúry sú dobre osvalení na krku a ramenách. Turecká van má stredne dlhé nohy a malé, zagulatené tlapky. Štandard plemena vyžaduje krátku a klinovitú hlavu s dlhým nosom, veľkými vzpriamenými ušami posadenými blízko k sebe a dobre osrstenými.

Farebné varianty

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné sfarbenie tureckej van je biela s červenou kresbou (tzv. auburn), ktorá musí mať rovnaký odtieň na hlave aj na chvoste. V Spojenom kráľovstve sa dodnes posudzujú len mačky s červenými škvrnami a jantárovým sfarbením dúhovky. V ostatných krajinách je povolená aj kombinácia bielej s čiernymi, modrými alebo korytnačinovými škvrnami. Oči môžu byť modré, jantárové alebo rôznofarebné (tzv. odd-eyes, čiže jedno oko modré a druhé jantárové).

Turecká van v korytnačinovom sfarbení

Chovatelia označujú tureckú van za temperamentnú a inteligentnú mačku, ktorá uprednostňuje v rodine jedného človeka. Turecká van sa vyznačuje pre mačky nezvyčajnou láskou k vode - mačky tohto plemena sú výbornými plavcami.

Starostlivosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Srsť tureckej van si vyžaduje pravidelné česanie aspoň trikrát týždenne, v období pĺznutia (na jar a v lete) aj častejšie .