Preskočiť na obsah

Vošky (Aphidinea)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vošky
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aphidinea
Synonymá
Aphidoidea
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vošky (lat. Aphidinea alebo Aphidoidea) sú taxón (podrad alebo nadčeľaď) hmyzu. Charakteristické sú malým, zavalitým a málo chitinizovaným telom.

Merajú 1–3, zriedka až 6 mm. Tykadlá sú 4- až 6-článkové, pritom pomerne dlhé. Bodavocicavým ústnym ústrojenstvom i stavbou tela sú silne prispôsobené na cicanie rastlinných štiav. Majú krídla, ktorých žilnatina krídel je odvodená a zjednodušená. Zadné krídla sú oveľa menšie. V zadnej časti bruška má väčšina druhov pár rúrkovitých príveskov (sifunculi), ktoré majú vzťah k sekrécii, ich presná funkcia však ešte nie je celkom zrejmá. Zadné nohy niektorých druhov dovoľujú slabé skákanie, ktoré sa však nedá porovnať s mérami a väčšinou cikád. Vývin je paurometabolia so štyrmi instarmi. Vošiek poznáme asi 3 500 druhov, z čoho na Slovensku žije 600 – 700 druhov. Pri premnožení sa mnohé druhy stávajú vážnymi škodcami.

Vývojové cykly

[upraviť | upraviť zdroj]

V zložitých životných cykloch vošiek sa strieda niekoľko partenogenetických generácií s jednou generáciou pohlavnou. Cyklus má obyčajne 3 fázy:

  • Thelytókna fáza: Na jar sa z prezimovaných vajíčok liahnu nymfy, ktoré dorastajú na bezkrídle samice–tzv. zakladateľky (fundatrices), a tie sa ďalej množia thelytókiou na bezkrídle i krídlaté panny (virgines).V tejto fáze môže dôjsť k lavínovitému namnoženiu obrovského množstva vošiek, pričom krídlaté jedince kolonizujú ďalšie rastliny.
  • Amphitókna fáza: Samice, ktoré sú stále neoplodnené, kladú ďalšie vajíčka, z ktorých sa vyvinú krídlaté samice i samce. Thelytókna a amphitókna generácia sa často líšia aj vo výbere živnej rastliny.
  • Pohlavná fáza: Samce a samice kopulujú, potom samice kladú oplodnené „zimné“ vajíčka, z ktorých na jar vznikajú opäť zakladateľky.

Tento cyklus u (sub)tropických druhov môže byť pozmenený, ale v základe ostáva rovnaký, chýbajú len tzv. zimné vajíčka.

Najčastejšie druhy vošiek na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejších škodcov v slovenských záhradách patrí niekoľko druhov vošiek:

  • Vlnačka krvavá (Eriosoma lanigerum) – preferuje kôru a letorosty jabloní. Na mieste napadnutia zvykne strom reagovať tvorbou zdurenín, ktoré môžu prerásť do veľkých rozmerov. V priebehu roka vylučuje vlnačka voskovitú vatu bielej farby. Chráni ju pred predátormi a je tak pre človeka ľahšie rozpoznateľná na rastlinách.
  • Voška skorocelová (Dysaphis plantaginea) – napáda predovšetkým jablone. Cicaním šťavy z listov spôsobuje ich kučeravenie a stáčanie, listy môžu následne zožltnúť a odpadnúť. Pri silnejšom napadnutí jablone horšie rastú a plody nedozrievajú.
  • Voška jabloňová (Aphis pomi) – nachádza sa zvyčajne na jabloniach a hruškách. Reakciou stromov na jej napadnutie je skrúcanie listov bez farebnej zmeny. Napáda tiež stopky rastúcich plodov. Tie sa následne zle vyvíjajú a zakrpatievajú.[1]
  • Voška slivková (Hyalopterus pruni) – napáda slivky, broskyne a marhule. Spočiatku cicaním listov nespôsobuje výraznejšiu zmenu na rastline. Napáda aj letorasty, ktoré sa krivia a zakrpatievajú.
  • Voška chmeľová (Phorodon humuli) – patrí medzi častých škodcov sliviek. Napadnutie stromu je ťažké spozorovať, nakoľko svojim pôsobením len málo skrúcajú listy.
  • Voška čerešňová (Myzus cerasi) – radí sa medzi škodcov čerešní a višní. Spôsobuje intenzívne skrúcanie listov, zakrpatievanie koncov letorastov.
  • Voška broskyňová (Myzus persicae) – patrí k najnebezpečnejším škodcom broskyne. Jej pôsobenie na rastlinách spôsobuje intenzívne skrúcanie listov a vysychanie koncov letorastov.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Gazdova záhrada [online]. 2020-06-05, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  2. ZACHA, Vladimír; VANEK, Gašpar; NOVÁKOVÁ, Jiřina. Atlas chorôb a škodcov ovocných drevín a viniča. prvé. vyd. [s.l.] : Príroda, 1989. ISBN 80-07-00044-5. S. 352.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]