Preskočiť na obsah

Závet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Závet alebo testament je jednostranný právny úkon, ktorým fyzická osoba (tzv. poručiteľ) v predpísanej forme nakladá so svojím majetkom pre prípad smrti.

Podľa slovenského práva je závet jedinou právnou formou, v ktorej fyzická osoba môže podľa vlastnej vôle naložiť so svojím majetkom pre prípad smrti (mortis causa).[1] Je teda jedinou formou poslednej vôle. Napríklad v Nemecku existuje ešte tzv. dedičská zmluva, ktorá predstavuje druhú formu poslednej vôle.


Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Ján Lazar a kolektív: Občianske právo hmotné, tretie doplnené a prepracované vydanie, ISBN 80-8078-084-6