Preskočiť na obsah

Artabasdus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Artabasdus alebo Artabasdos (* okolo roku 690 – † po roku 743) pochádzal z Arménie a v rokoch 742-743 bol proticisárom Byzantskej ríše.

Ako stratég themy Armeniakon dopomohol v roku 717 Levovi III. dosiahnúť cisársku hodnosť, za čo získal ruku jeho dcéry Anny. Taktiež mu bol udelený titul kuropalates a bol vymenovaný za veliteľa themy Opsikion. V spore o ikony stál zo začiatku na strane obrazoborcov. Po Levovej smrti však prešiel k ikonodulom a s ich pomocou ako aj s pomocou vojska themy Opsikion sa v júni 742 vzbúril proti svojmu švagrovi, Konštantínovi V., ktorý mal k ikonám nepriateľský postoj. Potom sa dal v Konštantínopole korunovať za cisára a za svojho spolucisára určil syna Nikefora. Svoju vládu však nedokázal stabilizovať. Po porážkach pri Sardách a Modrine Artabasdova vláda 2. novembra 743 skončila. Spoločne so synmi bol v hipodróme verejne oslepený, čím pokus zamedziť prenasledovanie obrazov skončil neúspešne.

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Artabasdus
Vladárske tituly
Predchodca
Konštantín V.
cisár
742743
Nástupca
Konštantín V.